Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

RUBRIKA Vedeli ste, že...? Zaujímavosti z nášho regińu

GEMERSKÁ VÝŠIVKA STÁLE ŽIVÁ ALEBO KEĎ SA VLÁKNO SPOJILO S IHLOU Vytlačiť
 

Ručne zhotovená výšivka sa považuje za najrozšírenejší prejav ľudového umenia na Slovensku a po stáročia sa vytvárala na rôznej upravenej podkladovej textílii niťou navlečenou do ihly. A napli ju na drevený rám. Jemná ručná výšivka na plátenku má u nás dlhú históriu. Vyšívanie v minulosti  totiž patrilo k vznešeným prácam žien. Ovládať vyšívačské umenie bolo jednou zo samozrejmých požiadaviek doby, musela ho dokonale ovládať každá, aj tá najbohatšia šľachtická či meštianska dcérka ešte pred vydajom. Výšivka sa uplatňovala ako úžitkovo-dekoratívny prvok textilu i výrobkov z kože. Neslúžila teda iba na estetické dotvorenie odevu či inej textílie, ale šitím stehov sa textil aj spájal, spevňoval či formoval. Tvary a farby ornamentálnych kompozícií textílie dotvárali, ale mali aj identifikačnú funkciu. Podľa výšivky bolo možné určiť vek, spoločenské postavenie jednotlivca, jeho príslušnosť k lokalite alebo k etnickému či náboženskému spoločenstvu. Štúdium ľudovej výšivky ukazuje, že aj keď sa výšivka považuje za prejav kultúry, v ktorom sa uchovávajú starobylé motívy i staré postupy ich zhotovenia, vplyvom nových podmienok dokáže získať novú podobu.

Výšivka sa v stredoveku a v novoveku v ľudovom odeve skoro vôbec nevyskytovala. Výšivkárske vzory vtedy boli schopné vyšiť iba školené vyšívačky, ktoré nadobudli vo vyšívaní excelentné zručnosti. Prvá kostená ihla vraj vznikla už pred 30 000 rokmi, no ale ktovie, či sa s ňou dobre pracovalo? Prvé ihly zo železa sa objavili v 14.storočí, o storočie neskôr už mali očko. Ich výroba sa sústreďovala do oblastí spracovania kovov. V stredoveku boli ihly veľmi drahé a vzácne. Vo Florencii mala v 15.storočí nevesta vo výbave uvedené strieborné nožničky, strieborný náprstok a ihly na vyšívanie dierok. V sedemdesiatych rokoch 18. storšia v Kežmarku vyrobili najviac ihiel na Slovensku. Ročne vyrobil každý ihlár v priemere 300 000 ihiel, aj vďaka tomu patrili ihlárski majstri k najbohatším remeselníkom v meste.

Ľudová výšivka na Slovensku sa nevyvíjala jednotne a rovnomerne. Vznikala ako dôsledok snahy o skrášlenie strohého odevu a textílií z ľudového prostredia. Výšivku ako výtvarný prejav zdobenia ľudového odevu však neurčuje iba technika. Vnímame ju predovšetkým prostredníctvom vzorov, farieb a umiestnenia na textílii. Túžba ozdobovať si odev, vnášať doň prvky jedinečnosti, odlíšiť sa od ostatných  a zároveň deklarovať svoj majetkový status. Regionálne odlišnosti vyvinuté pod vplyvom uvedených okolností sa v jednotlivých regiónoch natoľko udomácnili, že sa pre danú lokalitu stali určujúce. Výšivka sa naďalej vyvíjala vlastnou cestou, vznikali nespočetné varianty vzorov, dochádzalo k určitej tvorivej samostatnosti a tým aj vytváraniu originálnych vzorov. Historické výšivky neupadli do zabudnutia, len sa pretavili a pretvorili do motívov slovenskej roľníckej výšivky, ktorá v tomto období zažila najväčší rozkvet. Výšivky z ľudového prostredia sú nesmierne vzácnou samostatnou kapitolou našej slovenskej kultúry. Zapôsobili aj na vznešené dámy vo feudálnych sídlach a bohaté meštianky, ktoré zdobili výbavy svojich dcér, bytové a úžitkové textílie, čomu sa priúčali aj šikovné ženy a dievčatá z vidieka.

Vo viacerých rodinách s láskou a úctou opatrujú precízne vyšívaný, ozdobne tkaný alebo paličkovaný textil ako pamiatku na prarodičov. Svadobný závoj, dámska blúzka, detský čepček a košieľka, jemné vreckovky, golieriky, ozdobné prikrývky či vankúše sú krásnou kombináciou materiálov, výzdobných techník a spomienok. Nádherný materiál, motívy, precízna technika výzdoby a farebný súlad dodnes vyvolávajú úžas.

Výšivky tvoria významnú časť histórie našej hmotnej kultúry - historickej výšivky, ktorá bola určitým predchodcom neskôr takej obdivovanej slovenskej ľudovej výšivky. V minulosti malo všetko svoj vývoj a význam. Dodnes nás udivujú, obohacujú, sú zdrojom inšpirácií pre laickú aj odbornú verejnosť. A tak ešte aj dnes sú výšivky cenným inšpiračným zdrojom pre nás všetkých.

Text: Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca – TIC

Zdroj:

Mintalová Zubercová, Z. Príbeh vlákna. Bratislava: Vydavateľstvo Slovart,  2016

Némethová, D. Slovenská ľudová výšivka, Inšpirácie. Bratislava: Ústredie ľudovej umeleckej výroby, 2017

Zajonc, J. – Ondrušková M. Maľované výšivky. Bratislava: Vydavateľstvo Slovart, 2016

Foto: Zajonc, J. – Ondrušková M. Maľované výšivky. Bratislava: Vydavateľstvo Slovart, 2016

Predkreslená výšivka, okraj kútnej plachty, pravdepodobne GEMER, 18. storočie

Predkreslená výšivka, okraj kútnej plachty, pravdepodobne GEMER, 18. storočie


 
 


TitulkaMestoObčan/PodnikateľTuristické informačné centrumEnglish
Úvodná stránka