Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

RUBRIKA Vedeli ste, že...? Zaujímavosti z nášho regińu

ZABUDNUTÉ REMESLO NA GEMERIVytlačiť
 

Tradície, slušnosť, viera v dobro a prirodzená úcta sú slová, ktoré sa strácajú z nášho hovorového slovníka. Nahrádzajú ich termíny ako prezentácia, globalizácia, galaxia, amplitúda signálu...a hlavne slová zisk a bohatstvo.

Zabúdame a ešte stále si málo pripomíname bohatú históriu našich predkov. Nepochybne aj dnes sú takí, čo majú hlbší záujem o minulosť i súčasnosť nášho regiónu Gemer.

Spracovanie problematiky brdárstva bolo a je aktuálne pre poznanie tradičného spôsobu života a kultúry ľudu v západnom Gemeri. Potulný život brdárov, stretnutie s mnohými ľuďmi aj v oblastiach vzdialených od domova obohatil ich životné skúsenosti, rozšíril znalosti a rozvinul ich rozprávačské schopnosti.

Brdo je prastarý tkáčsky nástroj, súčiastka krosien, ktorým tkáčky prirážali útkovú niť k už natkanému plátnu. Vyvinulo sa z paličky, doštičky v tvare pravítka do konečnej podoby dvojitého rámu s mriežkou, ktorú tvorili drevené, trstené a neskoršie kovové zubce z mosadze alebo ocele. Ako brdo slúži na úzke plátno aj dnes hrebeň alebo vidlička.

Brdárstvo bolo známe v ľudovom prostredí v 16.-17. storočí, patrilo čiastočne do domácej výroby a sčasti do vandrovníckych zamestnaní ako je podomový obchod, priekupníctvo na území Slovenska i mimo neho. Jeden brdár stačil zásobovať drevenými a trstenými brdami vyše tisíc tkáčok v širokej oblasti, putoval peši 1-2 mesiace a prešiel 200-300 km. Brdá s trstenými a drevenými zubcami používali v tkáčskej veľkovýrobe až do konca 18. storočia. Výroba brda sa na Slovensku lokalizuje na územie Gemera a vyrábali ich podomácky ešte aj začiatkom 20. storočia. Brdárstvom sa zaoberala časť obyvateľov obcí Drienčany, Budikovany, Ostrany, Hostišovce, Pápča, Teplý vrch, Španie Pole. Zrejme iba v malom rozsahu sa pre miestne potreby vyrábali brdá aj inde na Slovensku. Dospelý človek, ktorý vedel narábať s drevom a strúhať, potreboval asi dva týždne na nacvičenie viazania brda. Ale na zručné zvládnutie všetkých pracovných úkonov bola potrebná mnohoročná skúsenosť. Brdárske umenie sa odovzdávalo iba najbližším príbuzným.

Tak ako sa dedilo u žien tkáčstvo z matky na dcéru, aj brdárstvo najčastejšie prechádzalo z otca na syna. Chlapec v rodine brdára sa hral už od útleho detstva na robenie bŕd, v dvanástich rokoch robil sám normálne brdá a začínal ich predávať s otcom. V pätnástich sa nejeden púšťal predávať do sveta sám. Práve preto, že deti rástli s touto prácou, brdár nepotreboval výučný list, ním boli vyrobené brdá. Ich počet závisel od toho, do akej miery bola rodina odkázaná na tento zárobok. Zručný brdár vyrobil spolu so ženou cez zimu asi 100 bŕd. Najviac pracovali v novembri, decembri a januári a najväčšie výkony dosahovali v pondelok, lebo v nedeľu išli skoro spať a vstávali hneď po polnoci. Budenie a včasné vstávanie pokladali mladší brdári za najnepríjemnejšie chvíle brdárskeho života. Brdá predávali tiež v zime, po Novom roku. Ukladali ich do vriec alebo zájd tzv. široká plachta, tak ich nosili na chrbte previazané remeňom. K brdárskemu výstroju patrila dlhá huňa, sírevic t.j. plášť z ovčej vlny, biely, hnedý alebo čierny, brdársku kapsu na náčinie, plátennú kapsu na jedlo, palicu na opieranie proti zlým psom a pas do Maďarska. Podomoví obchodníci museli mať podomovú knižku. Brdár bol dobrým psychológom. Vedel, že ktorá gazdiná sa z okna pýta, tá brdo nekúpi, iba tá, ktorá vybehne von.

Predaj v dedine ohlasoval brdár silným ťahavým hlasom: „Kúpte si brdá, budete hrdá, kúpte si brdká, budete vrtká!"

Zdroj a foto:

Prasličková, M. Brdárstvo a voštinárstvo v západnom Gemeri. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo,1979

Michálek, J. a kol. Gemer-Malohont. Martin.: Matica slovenská, 2011

Text: Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca – TIC

brdárstvo1.jpgbrdárstvo2.jpg


 
 


TitulkaMestoObčan/PodnikateľTuristické informačné centrumEnglish
Úvodná stránka