Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

RUBRIKA Vedeli ste, že...? Zaujímavosti z nášho regińu

ČARO GEMERSKÉHO NÁREČIAVytlačiť
 

V dnešnej dobe rozprávame prevažne spisovnou slovenčinou.  Naši predkovia však hovorili typickým nárečím, ktoré sa zachovalo dodnes aj tu na Gemeri.

Nárečie je jazykový útvar, ktorým sa komunikuje na vymedzenom geografickom území a prenáša sa z generácie na generáciu. Ako každý jazykový útvar, aj nárečie podlieha rôznym zmenám: vedecko-technologický vývin spoločnosti, intenzita kontaktov s okolitými nárečiami, migrácia obyvateľstva, rastúci vplyv spisovného jazyka, to všetko má dosah na jeho podobu.

Slovné bohatstvo gemerských nárečí zachytáva nielen konkrétnu skutočnosť, ale aj abstraktnú stránku. Zaznamenané sú slová, výrazy, slovné spojenia zo života pastierskeho, roľníckeho, remeselníckeho a baníckeho. Zozbierané sú chotárne názvy, pomenovania studničiek, názvy obcí, ich častí ako aj obyvateľov.

Hádam najvzácnejším historickým zdrojom poukazujúcim na reč miestneho obyvateľstva je dielo známeho gemerského vlastivedného bádateľa, lekára, historika, botanika, etnografa Gustáva Mauríciusa Reussa, ktorý vo svojom rupokise „Opis městečka Velká Řevúca“ spomína bobáka, vlkolaka, zmoka, mátohu a svetlonosa.

Ešte aj dnes majú revúcke výrazy svoje čaro. Vedeli ste napríklad, že kromple to sú zemiaky, špárga je špagát, hantúšok je šatka, bandol to je brucho, kvan sa povie kôň a komprd  je hríb?

Prinášame vám malú ukážku gemerského nárečia…

Rozprával Samuel Barto, 84 – ročný

O ďiuné žabe na Javorináx

Ko͜ com búl aj zo starim ocom na Javorináx, tag zmo najšli ednú ďiaru. Pri ťé ďiare je edná velikánská žabisko, šva seďí na takom piasku, ako bi ho na riašici preosȁl. Tá žaba se prevracȁ na barana a tod baran xoďí po zápole a prehánȁ kažďiho, xto bi se kcel dostá͜ do ťé ďiari. Preto, koď kce dakto vajz do ťé ďiari, tag misí najskoré ulapi͜ ďiviho holuba, nadrezaď mu pišťok a tri kvapki krvi kvapnúď na postruhen a tot postruhen musí potom položi͜ do dvatrakavé kapsi. Do ťé kapsi treba potom stršiď͜ aj tú žabu a tú dvatrakavú kapsu treba potom šmari͜ do mexa a meγ mocne zavȁzať. A xociak set od mex mocne zavȁže, tá žaba skape s neho. Ko͜ tá žaba skape s toho mexa, potom se už maže iz͜ do ťé ďiari a na tom mesťe, ďe tá žaba seďela, su dvere do komori. F ťé komore na postretku je stval. Na͜ ctolom visí karbunkulus a velmi mocne sviaťí. Tot karbunkulus je zakvašení na͜ ctolom na dróťe. Okolo stola je dvaná͜ cútkó. F ťix sútkox sú uloženia peneze. Ťiato sútki s penezmí sú vlastne zecve (sedadlá), šva si šloveg maže sednúť, koť príďe pre ne do ďiari.

 

Vysvetlivky k textu:

šva – čo

postruhen – posúch

karbunkul – tmavočervený drahokam

zecve – sedadlá

 

Zdroj:

Orlovský, J. Stredogemerské nárečia. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1975

Orlovský, J.Gemerský nárečový slovník. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1982

Text : Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ – TIC

Kresba: Peťka, 5.B.

ČARO GEMERSKÉHO NÁREČIA


 
 


TitulkaMestoObčan/PodnikateľTuristické informačné centrumEnglish
Úvodná stránka