Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

RUBRIKA Vedeli ste, že...? Zaujímavosti z nášho regińu

KRÁTKY POHĽAD NA VÝVOJ POČTU OBYVATEĽOV V REVÚCEJ A OKOLÍVytlačiť
 

Vývoj počtu obyvateľov v minulosti neprebiehal plynulo. Vplývali naň predovšetkým vojny, nedostatok zdrojov obživy, epidémie (na choleru v roku 1831 v Revúcej zomrelo 132 obyvateľov), emigrácie, sociálne a hospodárske pomery. Vznik a vývoj osídlenia akéhokoľvek územia podmieňujú veľkou mierou prírodné podmienky, ktorými sa dané územie vyznačuje. Toto ovplyvnilo aj priebeh osídlenia územia Slovenska, ktoré je v prevažnej miere krajinou hornatou, krajinou rozsiahlych tiahnucich sa horských chrbtov a početných kotlín. V severnej časti územia Revúcej sa vypína hrebeň horstva Kohút v nadmorskej výške 1 409 m. Čiastočne tvorí východnú hranicu územia, ktorá sa ďalej vinie v údolnej polohe vodného toku Muráň, s ľavostranným prítokom Zdychava, ktorý zbiera vody z krasových prameňov Muránskej planiny a južných svahov Kohúta.

 

Graf – Vývoj počtu obyvateľov mesta Revúca v rokoch 1800 – 2017

Graf – Vývoj počtu obyvateľov mesta Revúca v rokoch 1800 – 2017

Zdroj: Retrospektívny lexikón obcí ČSSR, 1978; Štatistický lexikón obcí ČSSR 1982, 1984; Štatistický úrad ŠR, 2017

 

V 14. storočí, príchodom západných kolonistov, sa v Muránskej doline rozšírila remeselná výroba. Kolonizácia na valašskom práve mala veľký význam nielen pre osídľovanie územia, ale aj pre začiatky remesiel a domáckej výroby. Revúca bola i je súčasťou Gemera. Gemer je názov historického komitátu, stolice a župy Uhorska. Centrom Gemerskej stolice bol hrad Gemer. Názov je slovanského pôvodu (Gomer – Gemer – Gomel – Homoľa = vrch, kopec). Hrad, pôvodne plniaci strážnu funkciu na komunikačnom spoji, bol zároveň centrom komitátu, neskôr sídlom stolice. Dnes zostali zo stavby hradu iba úplne deštruované základy, prerastené vegetáciou.

Najstarší známy údaj o tom, koľko ľudí žilo v Revúcej, poznáme z roku 1427, vtedy mala 70 usadlostí. V roku 1773 sa ich počet rozrástol na 128 rodín. Rodinu tvorilo niekoľko generácií - starí rodičia, ich deti s manželmi alebo manželkami spolu so svojimi deťmi a vnúčatami. Žili patriarchálnym spôsobom, na „ jednom chlebe“.

Podrobnejšie údaje o počte obyvateľov nášho mesta sú známe za posledné dve storočia, od roku 1800. Vtedy bolo v meste 262 domov, v ktorých žilo 1 611 ľudí. V roku 1 828 boli najľudnatejšie mestečka Muránskeho panstva Jelšava s počtom obyvateľov 4 045, Revúca s 1 803 obyvateľmi a Ratková s 1 346 obyvateľmi.

Najľudnatejšie obce boli v tom istom roku Kameňany, ktoré mali 2 381 obyvateľov a boli počtom obyvateľov väčšie ako napr. mestečká Revúca aj Ratková, potom nasledovala Polomka s 1 757 obyvateľmi, Pohorelá s 1 489 obyvateľmi, Šumiac 1 470, Heľpa 1 365. Muráň mal najmenej obyvateľov (1 213), ale Muráň sa neskôr napriek nízkemu počtu obyvateľov stal uznávaným mestečkom vďaka veľkému rozvoju remesiel.

V roku 1910 v okrese Revúca žilo 12 015 obyvateľov, pričom 6 330 sa živilo poľnohospodárstvom, 832 baníctvom a hutníctvom, 3411 pracovalo v priemysle a  remeselníctve, 215 v obchode a peňažníctve, 196 v doprave, 565 vo verejných službách, 260 boli nádenníci s rodinnými príslušníkmi v počte 199 osôb.

Samotná Revúca mala v tomto roku 386 domov, z ktorých 142 bolo postavených z kameňa a tehál, 210 z kameňa a váľkov, 13 len z váľkov a 21 domov bolo drevených. Až 344 domov bolo pokrytých šindľom a jeden slamou.

 

Tabuľka – Prehľad obyvateľstva miest a obcí okresu Revúca v roku 1919

Tabuľka – Prehľad obyvateľstva miest a obcí okresu Revúca v roku 1919

Z prehľadu vidieť, že najväčším mestom v r. 1919 čo do počtu obyvateľov na území Muránskeho panstva bola Jelšava, za ňou nasledovala Revúca. Najväčšou obcou bol Muráň. Percentuálne najviac katolíkov žilo v Muránskej Lehote 96,6% a Muránskej Hute 95,9%. Naopak najviac evanjelikov žilo v Nandraži 93,1%, Miglési 90,3% a v Chyžnom 89,9%, čo bola zásluha evanjelického kňaza Samuela Tomášika popredného predstaviteľa emancipačného hnutia. V roku 1872 Samuel Tomášik napísal Pamätihodnosti gemersko – malohontské, v ktorých sa zaoberal aj históriu Muránskeho zámku, čím nadviazal na dielo svojho otca P. Tomášika, ktorý v r. 1829 napísal Paměti jelšavské a muranské.

Percentuálne najviac Slovákov žilo na Muránskej Zdychave 97,5 % a Revúckej Lehote 96,8 %. Obyvateľov maďarskej národnosti žilo najviac v Licinciach 91,7 % a Hucíne 84,9 %. Nemci bývali v mestách Jelšava, Revúca a obciach Rákoš, Rákoš Baňa, Chyžnian Voda, Lubeník a Muráň. Teda v oblastiach, kde bola správa panstva, slúžnovské domy alebo železiarsky priemysel a bane.

Pri sčítaní ľudu 1. decembra 1930 Revúca mala 1 691 obyvateľov, ktorí žili v 415 domoch, taký je záznam v Pamätnej  knihe Obce Revúca. V roku 1977 spolu s obcami Revúčka a Mokrá Lúka, ktoré sa od 1. júla 1976 stali miestnymi časťami, Revúca mala 11 109 obyvateľov.

Najväčší počet obyvateľov v histórii mala Revúca koncom roka 1992, keď 31. decembra k trvalému pobytu bolo prihlásených 14 567 obyvateľov. Po odčlenení miestnej časti Mokrá Lúka 1. januára 1993 počet obyvateľov ku konca roka klesol na 14 179 a mal neustále klesajúcu tendenciu.

K dňu 31. decembra 2013 Revúca mala spolu s miestnou časťou Revúčka 12 490 obyvateľov, z toho 6 052 mužov a 6 438 žien.

Revúčanov každý rok pomaly ubúda. Potvrdili to aj najnovšie štatistiky. V roku 2015 žilo v našom meste 12 257 obyvateľov, z toho 5 938 mužov a 6 319 žien. Úbytok predstavoval 331 a prírastok 171 obyvateľov, čo je oproti roku 2014 pokles o 160 obyvateľov.

Minulý rok sa v Revúcej nedarilo ani pôrodnosti. V roku 2016 sa v Nemocnici s poliklinikou Revúca narodilo 305 detí, čo je o päť menej, ako tomu bolo v roku 2015.

Z pohľadu vekovej štruktúry sa najviac Revúčanov nachádza v produktívnom veku od 18 do 60 rokov, ktorých je presne 7 600. Najviac občanov Revúcej má trvalý pobyt na uliciach Komenského (383), Okružná (375) a na Ivana Krasku (367).

Aj v súčasnosti počet obyvateľov  naďalej klesá. Dnes mesto Revúca s rozlohou 38,87 km2 a počtom obyvateľov 12 095 (r. 2017) patrí medzi malé mestské sídla.

 

Text: MsÚ - TIC

Zdroje:

Dubovský, D. Album Revúcej. Revúca: Mesto Revúca, 2014

Hlodák, P. – žilák, J. Panstvo Muráň. Hospodárske dejiny. Kalinovo: Kermat s.r.o, 2006

Skalská, M. Jelšava a Jelšavské panstvo v stredoveku. Martin: Matica Slovenská, 2009

 

 


 
 


TitulkaMestoObčan/PodnikateľTuristické informačné centrumEnglish
Úvodná stránka