Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

RUBRIKA Vedeli ste, že...? Zaujímavosti z nášho regińu

PUTOVANIE HISTÓRIOU MESTSKÉHO HOSTINCAVytlačiť
 

Mestský hostinec je známy pod názvom Kohút. Podľa názvu reštaurácie obyvatelia Revúcej tak nazývali a doteraz nazývajú aj budovu mestského hostinca. Mestský hostinec, národná kultúrna pamiatka, patrí medzi dominanty revúckeho námestia a bol postavený v rokoch 1875-1876 podľa plánov Adolfa Holescha. Budúci nový mestský hostinec nazvali Hronci „ronďošom“      (v preklade otrhancom) omylom podľa starého hostinca, ktorý predtým stál v jeho blízkosti.

Postavili ho ako neoklasicistickú dvojpodlažnú budovu s obdĺžnikovým pôdorysom. Hlavná fasáda má dva bočné a stredný trojosový rizalit. Členená je kordónovou rímsou a pilastrami a veľkými polkruhovo zakončenými oknami. Má atikovú nadstavbu s erbom Revúcej, ktorý mesto používalo od roku 1792 až do 50-tych rokov 20. storočia.

Mestský hostinec sa stal vtedy po kostoloch treťou najväčšou stavbou v meste, keďže bol väčší ako mestský dom, postavený v rokoch 1818-1819. Revúčania mali s budovaním hostinca veľké, najmä finančné problémy. Celkový náklad na jeho výstavbu bol vyše 61 000 000 zlatých. Mestský hostinec dali do užívania v januári 1877, práce na jeho dokončovaní, ale aj opravovaní pokračovali. Kultúrny a spoločenský život sa v novopostavenom mestskom hostinci začal plesom, ktorý sa uskutočnil 13. januára 1877 a tak  mestský hostinec, hneď po dobudovaní, začalo využívať aj ochotnícke divadlo. Dovtedy sa divadlo hrávalo v pôvodnej budove a v novej budove Prvého slovenského gymnázia, v mestskej dvorane mestského domu, ale aj inde. Veľká dvorana mestského hostinca bola na tú dobu jednou z najpriestrannejších sál Gemera – Malohontu. Bola 19,80 metrov dlhá, 12,50 metrov široká a svetelnosť mala 8 metrov. V tejto sále bolo vybudované javisko, asi 8,5 až 9 metrov široké a 6,80 m hlboké. Veľká dvorana mestského hostinca mala po stranách lodžie, ktoré na každej strane vytvárali štyri oblúky. V budove sa nachádzali aj hosťovské izby, reštauračné zariadenie a ďalšie spoločenské miestnosti. Priestory tu dostali revúcke spolky – Maďarské kasíno, dobrovoľný hasičský zbor, neskôr aj úrady a ďalšie inštitúcie. Od roku 1884 tu sídlil novozriadený poštový úrad. Počas prvej svetovej vojny, na jeseň 1914, zriadili v niektorých miestnostiach hostinca poľnú nemocnicu – lazaret. V medzivojnovom období bol hostinec v prenájme. Do roku 1929, kedy v hostinci urobili elektrifikáciu, prenájom mala rodina Štiglicová a v rokoch 1929–1941 Július Gajdoš. Dňa 29. augusta 1942 odovzdali do užívania zariadenie pre premietanie ozvučených filmov. Kino sa volalo Gemer a takto aj veľkú dvoranu nazývali – Kino Gemer. Do Revúcej dňa 12. novembra 1942  zavítal Jozef Tiso, prezident Slovenskej republiky. Rečnil vo veľkej dvorane a vyslovil pevnú vieru v šťastlivú budúcnosť Slovenského národa.

V hostinci nebola voda a naberali ju v studni na námestí, ktorá stála niekde v blízkosti mostíka. V roku 1944, keď sa Revúca  znovu stala mestom, sa voda zaviedla i do hostinca. Po roku 1945 okrem reštaurácie, krčmy a niekoľko hotelových izieb tu začas mali svoje priestory kominárstvo, domová správa, ako aj prevádzky – holičstvo, kusový textil, lahôdky, výrobňa lahôdok, ba dokonca sa tu uvažovalo so zriadením zdravotného strediska.

Mestské zastupiteľstvo v Revúcej 5. októbra 1994 schválilo odpredaj schátralej budovy mestského hostinca, firme Slovmag, akciová spoločnosť Lubeník, ktorá v rokoch 1995–1999 urobila na budove najrozsiahlejšiu rekonštrukciu. V budove boli vytvorené kancelárske priestory pre vedenie firmy. Generálnym projektantom bol ateliér TRIJA z Banskej Bystrice a architektonický návrh vypracoval Ing. arch. Jaroslav Janek. Taktiež nový šat dostalo námestie. Jeho časť tvoriaca predpolie bola rekonštruovaná z finančných prostriedkov akciovej spoločnosti Slovmag Lubeník jej vlastnými pracovníkmi. Plocha námestia je verejným priestorom a v júni 2000 ju odovzdali do užívania, kde v súčasnosti prebiehajú už tradičné kultúrne akcie Mesta Revúca.

Čiernymi písmenami sa do histórie tejto budovy zapíše 5. júl 2012, kedy zhorela jej strecha. Plamene zaznamenali okolo poludnia. Hoci hasiči zasiahli okamžite, rozsiahly požiar likvidovali celú noc a lokálne plamene ešte aj v dopoludňajších hodinách na druhý deň. Požiar spôsobil aj rozsiahlu devastáciu interiéru.

Zdroj:

Dubovský, D. Svätyňa osvety a vzdelanosti. Revúca: Mestské kultúrne stredisko, 2012

Dubovský, D. Album Revúcej. Revúca: Mesto Revúca, 2014

Foto:

archív Dušan Dubovský, Maroš Detko

PUTOVANIE HISTÓRIOU MESTSKÉHO HOSTINCA

PUTOVANIE HISTÓRIOU MESTSKÉHO HOSTINCA


 
 


TitulkaMestoObčan/PodnikateľTuristické informačné centrumEnglish
Úvodná stránka