Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

RUBRIKA Vedeli ste, že...? Zaujímavosti z nášho regińu

KRÁTKY SPRIEVODCA DECEMBROVÝCH ZVYKOV A OBRADOV NA GEMERIVytlačiť
 

Najstaršie doklady o zvykoch na Gemeri obsahujú nariadenia evanjelickej cirkvi z roku 1585, známe ako Muránske artikuly. Ich cieľom bolo uľahčiť cestu reformácii, usmerniť činnosť kňazov a upraviť duchovný život ľudu. Z prameňov vyplýva, že za  najväčšie výročné sviatky považoval ľud Kračún (v gemerskom nárečí Krašún), teda Vianoce, Veľkú noc a Rusadlá (Turice).

Zmienky o rôznych už zaniknutých a plastické opisy existujúcich zvykov z druhej polovice 19. storočia zanechali Gustáv Lojko, Gustáv Reuss, Pavol Dobšinský a v skromnejšom rozsahu aj ďalší autori. Napriek mozaikovitosti poskytujú ich záznamy určitý obraz o duchovnom živote v predchádzajúcich storočiach a v konfrontácii so situáciou v uplynulom období  20. storočia potvrdzujú postupujúcu redukciu zvykov.

Úplná absencia zmienok v starších prameňoch potvrdzuje výpovede najstarších obyvateľov, podľa ktorých do začiatku 20. storočia deň Mikuláša 6. decembra prebiehal bez povšimnutia.

Tesne pred prvou svetovou vojnou sa v zámožnejších mestských rodinách začal ujímať zvyk, že sa niekto z mužských členov rodiny pristrojil za Mikuláša a obdaroval deti jablkami, orechmi, prípadne ďalšími sladkosťami. V širšom rozsahu sa však zvyk začal uplatňovať až    v medzivojnovom období 20. storočia. Podľa vzoru miest, sčasti aj zásluhou učiteľov, sa obdarovanie detí na Mikuláša vžilo aj na dedinách.

Na Svätého Mikuláša už je celá zima naša.

Najvýznamnejším a dávnejšie aj najobávanejším dňom predvianočného obdobia bola       Lucia 13. decembra. Bolo známe, že dlhú luciovú noc využívajú strigy, ktoré sa schádzajú na krížnych cestách, tancujú za humnami, vnikajú do maštalí, kde odoberajú kravám mlieko a rôznymi spôsobmi sa snažia škodiť ľudom. Za najnebezpečnejšiu považovali Lucu, Lucku, ktorá na rozdiel od iných stríg nebola človekom, ale škodlivým démonom. A tak už podvečer Lucie jedli cesnak, dávali ho ovciam a hovädziemu dobytku, natierali mu rohy, chrbty, robili ním tri kríže na dvere maštalí a chlievov, pretože sa verilo, že strigy pach cesnaku neznášajú.  V Revúcej sa prv hovorilo, že ak krave zabudnú dať večer cesnak, striga na nej letí v noci do Budína (Budapešť). Takúto kravu poznali podľa toho, že bola ráno odviazaná a nemala mlieko. Aj u nás na Gemeri platil zákaz na Luciu šiť, prať a najmä priasť. V našom meste štuchali sliepky ohreblom, aby dobre niesli. Čarovania, porobenia sa všade obávali.

Keď si Lucia na mena háby zablatí, v januári si ich prať bude.

Vianoce boli chápané ako prelomové dni výročného cyklu, keď noci dosiahli najväčšiu dĺžku a postupne sa začali skracovať v prospech denného svetla. Podľa prastarých predstáv tma aktivizovala démonov, zomrelých, uvoľňovala nadprirodzené sily a umocňovala pôsobivosť čarodejných úkonov. V symbolike Vianoc mal v 20. storočí dominantné miesto vianočný stromček. Vyskytoval sa už aj pred prvou svetovou vojnou, no výraznejšie sa rozšíril až po nej. Popredné mestské rodiny mali veľkú jedličku postavenú na zemi, iní sa uspokojili so stromčekom postaveným v izbe na stoličke medzi oblokmi. Na dedinách v chudobných alebo bezdetných rodinách nebol, iné ho vešali na hák zatlčený do povaly, a to buď vrcholcom hore, alebo dole. Na stromček, prv nazývaný jezulan, jezulej, jezulajko, kristindeľ, vešali jablká, pozlátené orechy, svätojánsky chlieb, doma robené salónky z páleného cukru, medovníky, bohatší kupované kolekcie a koncom 30. rokov už aj elektrické sviečky. V 2. polovici 20. storočia dávali zdobené malé stromčeky aj na hroby deťom a vo väčších domácnostiach veľký, reprezentačný strom v izbe a malý v kuchyni. Vianočné darčeky boli spočiatku skôr symbolické. Vo vidieckom prostredí prevládali stále vinše. Darčeky, ako materiálne predmety, sa objavili až koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia Zvyčajne bývali ručne vyrobené – vlnené šály, čiapky, pančuchy, pre dievčatá šatôčky, pre chlapcov košele, nohavice, topánky, pre deti hračky – handrové bábiky, drevené koníky, vozíky, figúrky, kolísky a pod. Otcom sa dával tabak, vďačným darom boli topánky, dievky dostávali stužky do vlasov, brokát na sviatočné kusy odevu, napríklad na živôtik, mame urobil radosť vlniak, čižmy alebo kapce. V šľachtických a meštianskych domácnostiach boli darčeky bohatšie. Obľube sa tešili plyšové medvedíky, cínoví vojačikovia, rôzne stavebnice, detské hudobné nástroje, knižky, mechanické hračky na kľúčik, kolobežky..... Od polovice 20. storočia sa rozdiely medzi mestom a dedinou v tomto ohľade  čoraz väčšmi vyrovnávali.

Lepšie Vianoce treskúce nežli tekúce. 

 

Zdroje:

Michálek J. a kol., Gemer – Malohont. Martin: Matica slovenská, 2011

Nádaská K., Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch. Bratislava: Fortuna Libri, 2012

Foto: archív MsÚ

KRÁTKY SPRIEVODCA DECEMBROVÝCH ZVYKOV A OBRADOV NA GEMERI


 
 


TitulkaMestoObčan/PodnikateľTuristické informačné centrumEnglish
Úvodná stránka