Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Zázraky so štetcom

Zázraky so štetcomVytlačiť
 

Rozhovor s p. Pavlíkovou, autorkou výstavy MOJE SNY.

Pani Pavlíková je Revúčanka srdcom.

Narodila sa 22.mája 1940  v obci Vlčovo okr. Poltár, od roku 1960 žije v Revúcej. Prišla na základe umiestenky, ktorú dostala ako absolventka Strednej pedagogickej školy a v našom meste začala učiť prváčikov a druháčikov na základnej škole. Počas 38 rokov v školstve ako pedagóg sa aktívne zúčastňovala na rôznych školských akciách, pri ktorých sa prejavilo jej umelecké cítenie. To dostala trošku aj do vienka. Mamka pekne vyšívala, háčkovala a otec hral na husliach. Idolom Jolky Pavlíkovej bol  akademický maliar Martin Benka.

Životný osud našej autorky nebol ľahký. Po rozvode sama vychovávala svoje tri deti, ďalšie v škole a tak potešenie nachádzala v maľovaní.

Veľká návštevnosť vernisáže a výstavy potvrdila záujem verejnosti a spolubývajúcich o obrazy p. Pavlíkovej a tak sme ju poprosili o krátky rozhovor. Navštívili sme ju v Zariadení opatrovateľskej služby CILKA, kde býva a tvorí, aby aj nám čitateľom prezradila, čo ju v živote formovalo a ovplyvnilo, čoho sa obávala a ako sa naučila maľovať.

 

Odkedy sa maľbe venujete, kde sú tie začiatky a ako ste sa naučili maľovať?

Ako deväť ročná som neustále odkresľovala ceruzkou ilustrácie z knihy, takto si ma doma pamätali a na strednej škole môj pedagóg, grafik Dušan Zapletal si všimol môj talent, ktorý sa pod jeho dohľadom rozvinul.

Ste ranné vtáča alebo nočná sova, kedy teda najčastejšie maľujete?

Som ranné vtáča, najradšej teda maľujem ráno, mám rada ranné svetlo.

Je známe klišé o umelcoch – zabúdate jesť, spať, dýchať, keď Vás chytí inšpirácia? Platí to?

Nie, keďže ja som už na dôchodku, nič mi nebráni v maľovaní počas celého dňa a oddychu.

Čo vás najviac inšpiruje ?

Krajina - rodná zem a zátišie. Najväčšou inšpiráciou pre mňa je tvorba národného umelca Martina Benku.

Popíšte nám prosím, svoj proces tvorby. Maľujete postupne obraz po obraze alebo máte rozpracované viaceré obrazy a ako asi dlho trvá namaľovanie obrazu?

Mám taký stereotyp. Je to obraz od obrazu. Skôr skica ceruzkou a potom miešam farby podľa potreby a nálady. Obraz si premyslím a za dva dni je hotový. Ale na niektorom pracujem dlhšie, je opretý, dívam sa na neho a oveľa neskôr sa rozhodnem pre tie správne farby.

Mali ste už obdobie temna - vyhorenia a kedy vám začalo opäť maľovanie robiť radosť?

Áno, choroba ma obrala o silu. To obdobie trvalo asi rok a potom pomaly, pomaličky sa chuť k maľovaniu vrátila a to hlavne vďaka pani Mgr. Vierke Péliovej, ktorá bola v tomto smere neústupčivá a naliehala aby som opäť tvorila, ba dokonca mi do izby priniesla maliarske potreby. Tak som zase začala, ale bolo to ťažké. Maľovanie a pobyt v zariadení opatrovateľskej  služby mi vrátilo chuť do života.

Veľmi jej za to ďakujem.

Farby sú súčasťou našich životov. Je dokázané, že niektoré farby majú na človeka fyziologické účinky. A funguje to. Napr. pohľad na veľkú plochu trávnika pohládza dušu a zdvihne náladu. Ovplyvňujú teda nielen náš duševný stav, ale na organizmus pôsobia priam zázračne.

Tam, kde dávame kreatívnym myšlienkam nový rozmer, sa z malého nápadu môže zrodiť majstrovské dielo a to je to miesto pre umenie.

Pani Pavlíkovej, ktorá si už to miesto našla, a to práve v „ Cilke“,  prajeme, aby naďalej mala  život plný umenia.

Ďakujeme za rozhovor.

Text : MsÚ – TIC

Foto : MsÚ, ZOS Cilka

Zázraky so štetcom

Zázraky so štetcom

Zázraky so štetcom

Zázraky so štetcom

Zázraky so štetcom

Zázraky so štetcom

Zázraky so štetcom

 


 
 


TitulkaMestoObčan/PodnikateľTuristické informačné centrumEnglish
Úvodná stránka