Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Pamätníky Ľudovíta Greinera

Ľudovít Greiner

Ľudovít Greiner

Pri príležitosti 220. výročia narodenia Ľudovíta Greinera LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Revúca a Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene pripravili spomienkovú slávnosť na tohto jedného z najvýznamnejších lesných hospodárov, pôsobiaceho v našom regióne. Pred sídelnou budovou Odštepného závodu Revúca bola pri tejto príležitosti odhalená tabuľa významného lesníckeho miesta.

Tabuľa významného lesníckeho miesta Pamätníky Ľudovíta Greinera

Tabuľa významného lesníckeho miesta Pamätníky Ľudovíta Greinera

Pamätníky Ľudovíta Greinera:

- náhrobný kameň na cintoríne v Jelšave,

- pamätná tabuľa na budove radnice v Jelšave,

- kaštieľ Coburgovcov – sídlo riaditeľstva koháryovsko-coburgovského veľkostatku,

- Pamätná izba Ľudovíta Greinera v sídle odštepného závodu Revúca, LESY SR, štátny podnik.

Pamätná tabuľa na budove radnice v Jelšave

Pamätná tabuľa na budove radnice v Jelšave

Krátky výber udalostí zo života a pôsobenia tohto významného človeka:

Ľudovít Greiner (1796-1882) bol jedným z našich najvýznamnejších lesných hospodárov. Na koháryovsko-coburgovských majetkoch v Uhorsku presadzoval moderné princípy obhospodarovania lesov v úsilí udržať a zveľadiť lesné bohatstvo. Koháryovsko-coburgovské latifundium – najväčší šľachtický majetok na území Slovenska – sa rozprestieralo v Gemerskej, Malohontskej, Novohradskej a Hontianskej stolici a tvorili ho panstvá Muráň, Veľký Blh, Fiľakovo, Čabraď, Sitno a od r. 1842 aj Hrabušice na Spiši. Lesy, o ktoré sa Greiner po svojom nástupe v r. 1828 ako lesný riaditeľ a neskôr lesný radca staral, neboli v dobrom stave po predchádzajúcich dlhodobých koristníckych ťažbách dreva pre bane, huty a železiarne. Aby to zmenil, Greiner zreorganizoval správu lesov, sústredil sa na dôkladné zameranie, zmapovanie a popísanie porastov, rozvinul vypracovanie dlhodobých lesných hospodárskych plánov. V r. 1853 sa mu podarilo dosiahnuť oddelenie správy lesov od poľnohospodárstva. Svojim pokračovateľom chcel odovzdať nielen obnovené a zveľadené lesy, ale aj svoje, praxou overené, princípy starostlivosti o lesné hospodárstvo.

Kaštieľ Coburgovcov – sídlo riaditeľstva koháryovsko-coburgovského veľkostatku

Kaštieľ Coburgovcov – sídlo riaditeľstva koháryovsko-coburgovského veľkostatku

Ľudoví Greiner sa narodil 10. mája 1796 v Lichtentanne pri Saalfelde v Nemecku. S prvou manželkou, Máriou Glosovou (Glosz) z Jelšavy mal deväť detí, z ktorých tri sa nedožili veku dospelosti. Synov podporoval v štúdiách, prví dvaja - Ľudovít Greiner ml. a Hugo Greiner – pokračovali v jeho stopách a uplatnili sa v lesníctve. Jeho nástupcom sa však stal najmä zať, manžel dcéry Matildy Ľudovít Beauregard, ktorý ho vystriedal vo funkcii lesného riaditeľa koháryovsko-coburovského veľkostatku. Ľudovít Greiner zomrel 28. októbra 1882. Je pochovaný na jelšavskom cintoríne. Okrem pomníka na hrobe pripomína túto veľkú osobnosť lesníctva na Slovensku aj pamätná tabuľa na radnici v Jelšave, coburgovský kaštieľ- sídlo riaditeľstva veľkostatku a Pamätná izba Ľudovíta Greinera v sídle Odštepného závodu Revúca. Na Popovej, v priehybe medzi Vernárom a Pustým Poľom, stál na počesť Ľudovíta Greinera obelisk. Počas II. svetovej vojny ho odstránili a o jeho umiestnení dnes nič nevieme.

Pamätná izba Ľudovíta Greinera v sídle Odštepného závodu Revúca, LESY Slovenskej republiky, štátny podnik

Pamätná izba Ľudovíta Greinera v sídle Odštepného závodu Revúca, LESY Slovenskej republiky, štátny podnik

Po spojení rodov Koháry a Coburg sobášom Ferdinanda Coburga s Máriou Antóniou Koháryovou v r. 1816 sa spojili aj ich veľké majetky. Ľudovít Greiner, lesný riaditeľ so sídlom v Jelšave, navrhol novú organizáciu koháryovsko-coburgovského veľkostatku, ktorá vstúpila do platnosti v r. 1830. Zaviedol systém lesných úradov a im podriadených lesných správ , ktorý platil až do roku 1926. Počas I. svetovej vojny a po nej nastali v lesnom hospodárstve veľkostatku finančné ťažkosti, ktoré skomplikovali aj dedičské spory po smrti Filipa Coburga v r. 1921. Na veľkostatok bola v r. 1926 uvalená vnútená štátna správa. O dva roky neskôr, na základe generálnej dohody medzi Filipom Joziášom, výhradným vlastníkom majetku a štátnym pozemkovým úradom, prevzal celý majetkový komplex československý štát. 1. mája 1932 sa koháryovsko-coburgovský veľkostatok stal súčasťou Štátnych lesov a majetkov a v Jelšave bola zriadená Vrchná správa štátnych lesov a majetkov, ktorá tu sídlila do konca r. 1934. Po zrušení správy bola časť jej územia, ktorú tvorili bývalé coburgovské lesy pričlenená k Riaditeľstvu štátnych lesov a majetkov v Solivare. Jelšava tým stráca svoje postavenie ústredného sídla správy tunajších lesov. Po najrôznejších organizačných zmenách v druhej polovici 20. storočia nadobudla toto postavenie Revúca, ktorá bola po Greinerovej reorganizácii sídlom lesnej správy a od r. 1902 sídlom jedného z lesných úradov panstva Muráň. Dnes tu sídli riaditeľstvo Odštepného závodu štátneho podniku LESY Slovenskej republiky.

Náhrobný kameň na cintoríne v Jelšave

Náhrobný kameň na cintoríne v Jelšave

Zdroj: sprievodný materiál k Pamätnej izbe Ľudovíta Greinera v sídle Odštepného závodu Revúca, LESY SR, štátny podnik a k významnému lesníckemu miestu Pamätníky Ľudovíta Greinera 

Foto: MsÚ Revúca, OCVK Jelšava, archív OCKV Jelšava


 


TitulkaMestoObčan/PodnikateľTuristické informačné centrumEnglish
Úvodná stránka