Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Litovel

Revúca s mestom Litovel má už viac ako 35 rokov veľmi úzke družobné styky. Prvé návštevy predstaviteľov našich miest sa uskutočnili v roku 1967. Po týchto nasledovali návštevy predstaviteľov škôl, mestských podnikov, organizácií, spolkov, ako poľovníkov, včelárov, rybárov, záhradkárov, požiarnikov, pracovníkov z oblasti kultúry i športu. Tieto návštevy Revúčanov v Litovli a Litovelčanov v Revúcej prerástli v tradíciu a k družbe miest sa pridávajú i priateľstvá osobné.

Erb Litovel          

 
 

litovel

 

  • Litovel, kráľovské mesto ležiace v peknom prírodnom prostredí úrodnej Hanej v blízkosti mesta Olomouc. Mesto sa rozkladá na ramenách rieky Moravy, a preto ho nazývajú aj "Hanácke Benátky".
  • Erb mesta, ktorý v súčasnosti tvoria dve strieborné ryby (kapor a šťuka), hovorí o tom, že toto kráľovské mesto vyrástlo z rybárskej osady v 13. storočí.
  • Jeho história je bohatá. Spája sa s kolonizáciou, kláštorom Hradisko a vládou Přemyslovcov... Historický kolorit mestu dodávali: typické štvorcové námestie, hradby so strážnymi vežami a bránami.
  • Počas vyše 700-ročnej histórie bolo mesto Litovel svedectvom mnohých hospodárskych, spoločenských a politických premien. Tieto zanechali stopy na živote ľudí, ale i na stavebných pamiatkach či písomných dokumentoch. Bolo a stále je poľnohospodárskopriemyselným a regionálnym centrom.
  • 100 ročnú tradíciu v Litovli má stredné školstvo. V roku 1901 tu vznikla nižšia obecná reálna škola s vyučovacím jazykom českým, predchodca dnešného Gymnázia Jana Opletala.
  • Dnes Litovel spolu s pridruženými obcami má viac ako 10 000 obyvateľov (7 000 Litovel). Má množstvo historických a kultúrnych pamiatok.
  • Mesto je tiež známe svojím pivovarom, cukrovarom, konzervárňou, priemyselnými podnikmi PAPCEL TESLA, Cestovináreň i dalšími novými podnikateľskými subjektami.
  • Mesto podporuje rozvoj školstva, kultúry, športu, občiansku vybavenosť. Výhľadovo sa má stať sídlom tzv. "malého okresu".

Web: www.litovel.eu


 

POLSTOROČNICA PARTNERSTVA ZA ÚČASTI QUIRINUVytlačiť
 

Spevácky zbor Quirin pri Základnej umeleckej škole v Revúcej uskutočnil 15. až 17. decembra zahraničný zájazd do mesta Litovel v Českej republike. Dvadsaťjeden členov zboru pod vedením Jaroslava Petra vystúpilo v záverečnom koncerte osláv 50. výročia družby oboch miest. Na slávnostnom koncerte v litovelskom kostole sv. Marka zaznela aj „Česká mše vánoční“ autora Jakuba Jana Rybu v podaní dvoch miestnych zborov, sólistov, sláčikového komorného orchestra a Quirinu.

 

„S radostí, s plesáním, s veselostí“ – spieva veľkolepo zbor vo finále vianočnej kantáty... A takto veselo sme aj my zboristi z Quirinu vyštartovali z Revúcej. S radostnou dobrou náladou sme sa vypravili na trojdňový zájazd do družobného mesta Litovel na Morave. Tešili sme sa, veď sme išli prezentovať nielen vlastné schopnosti, ale aj naše mesto a v širšom ponímaní aj slovenskú kultúru a umenie. Viezli sme so sebou slovenské vianočné koledy i medzinárodné šlágre akurátne pre tento koncoročný čas.

Ako potvrdili viacerí kolegovia v zbore – čo neboli v Litovli prvý raz ako ja – opäť sme boli zahrnutí tradičnou moravskou srdečnosťou a pohostinnosťou. Nechýbalo nám nič, bol pre nás pripravený bohatý program a osobne sa o nás staral „místostarosta“ pán Viktor Kohout. Pri prehliadke mesta ma zaujalo historické štvorcové námestie s radničnou vežou a teraz aj vianočným stromčekom, priľahlé staré uličky s obchodíkmi, ale najmä početné vodné plochy a kanály – priliehavo sa tomuto mestu hovorí „Hanácké Benátky“. Večer sme obdivovali efektne osvetlenú budovu Gymnázia Jana Opletala na brehu Uničovského rybníka a tiché, pokojné a upravené mesto.

V miestnom múzeu nás – hudobníkov – zaujala najmä stála expozícia „Od mechanického hracího strojku k modernímu gramofonu“, veď litovelské gramofóny vyhrávajú vo svete už viac ako šesť desaťročí. Pre mužov (ale iste aj dámy) bola inšpirujúcou aj stála výstava „Gustav Frištenský“ o legendárnom grécko-rímskom zápasníkovi, ktorý väčšiu časť života prežil v meste a tu je aj pochovaný. Nuž a mne sa páčila aj prezentácia remesiel 1. polovice 20. storočia, kde bolo na relatívne malej ploche zhromaždené obrovské množstvo dobových pracovných nástrojov v niekoľkých veľmi živo a nápadito inštalovaných remeselníckych dielňach.

Popri svojom kultúrnom vyžití sme, pravdaže, nezabudli ani na „kultúru“, kvôli ktorej sme do Litovla pricestovali. Každý deň sme poctivo skúšali s dirigentom a v deň koncertu aj na mieste – v kostole sv. Marka na náměstí Svobody. Katolícky gotický chrám pochádza zo 14. storočia, keď ešte bolo mesto obkolesené hradbami. Pôvodný vzhľad zmenili neskoršie prestavby – renesančná v 16. storočí a baroková o storočie nato. Okolo kostola býval mestský cintorín a pochovávalo sa tu do roku 1784. Dnes sa tu konajú omše a koncerty.

Naša príprava a generálna súhra všetkých účinkujúcich v nádhernom a akusticky skvelom priestore kostola bola predzvesťou mimoriadneho zážitku pre nás – účinkujúcich, a teda (verili sme) i pre divákov-poslucháčov. Slávnostný koncert na záver jubilejného 50. roku družobnej spolupráce miest Litovel a Revúca v litovelskom kostole sv. Marka sa uskutočnil 16. decembra 2017 o 15. hodine. Program sa začal samostatným koncertom speváckeho zboru Quirin, ktorý pod vedením dirigenta Jaroslava Petra predniesol reprezentatívny výber zo svojho repertoáru vianočných a duchovných piesní. Potom pred divákov nastúpili domáce zbory – Palora a Kantika, ktoré už niekoľko rokov prinášajú litovelčanom projekt „Rybovka pro Litovel“. Znamená to veľkolepé predvedenie vianočnej kantáty Jakuba Jana Rybu „Česká mše vánoční – Hej, mistře! “ v podaní týchto zborov, pozvaných sólistov a muzikantov, ale aj – a to je jedinečné – všetkých dobrovoľníkov, ktorí sa do projektu zapoja. Navyše v tomto roku sme sa do veľkého finále Rybovej skladby pridali aj my – spevácky zbor Quirin z Revúcej. Takmer stovka účinkujúcich za striedavého vedenia troch dirigentov, pred plným kostolom nadšených divákov-poslucháčov, s radosťou deklarovala spolupatričnosť, súzvučnosť a vďačnosť hudbe, ktorá spája ľudí, národy i duše. V predvianočnom trende deklamatívnej lásky to bol konkrétny čin, ktorý naplnil chrám i srdcia všetkých zúčastnených iba pozitívnymi emóciami – ľudským porozumením a láskou k hudbe.

Náš zahraničný hudobný zájazd splnil tak svoje poslanie a partnerstvo oboch miest – Litovla a Revúcej – môže na dobrom základe vstúpiť do ďalšej polstoročnice. „Budiž veleben, až na věky, amen“ – nech záver Rybovej kantáty platí pre družbu miest aj náš vydarený zájazd. Napokon, azda sa hodí aj na koniec tohto príspevku.

 

 

Juraj Genčanský
člen zboru

Litovel 2.PNG


 
 


TitulkaMestoObčan/PodnikateľTuristické informačné centrumEnglish
Úvodná stránka