Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Ochtinská aragonitová jaskyňa je zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a nachádza sa v Revúckej vrchovine na severozápadnom svahu vrchu Hrádok pri ceste medzi Jelšavou a Štítnikom. Jaskyňu objavili náhodne pri razení banských chodieb v roku 1954 a z celkovej dĺžky 300 m je od roku 1972 sprístupnených 230 m.
Priestory jaskyne vznikli činnosťou atmosferických vôd v kryštalických vápencoch. V týchto podzemných dutinách sa neskôr vytvorila aragonitová výzdoba (známy je najmä útvar Srdce Hrádku), ktorá svojou krásnou výzdobou vo forme ihlíc, trsov, kríčkov, hrotov a sĺnc, je jedinečným prírodným javom. Jej biela farba kontrastuje s modravým pozadím vápencov.
Pred vstupom je vybudovaný vstupný objekt s parkoviskom.

Ďalšie informácie: http://www.ssj.sk/sk

 

                       

Domica

Domica je najväčšia a najkrajšia jaskyňa Slovenského krasu, nachádza sa na južnom okraji Silickej planiny v nadmorskej výške 339 m a má ochranné pásmo 616 ha. So susednou jaskyňou Baradla v Maďarskej republike tvorí jeden genetický celok dlhý 25 km. Dĺžka jaskynných priestorov na našom území je 5368 m, z nich sprístupnených verejnosti je 1315 m.
V neolite bola jaskyňa hospodárskym a kultovým strediskom ľudu bukovohorskej kultúry. V jaskyni si budovali ubytovacie prístrešky, vykonávali tu náboženské úkony a s fakľami prenikali do tmavých priestrov jaskyne k zdrojom vody a ku kvalitnej hrnčiarskej hline. Prírodná katastrofa zasypala pôvodný vchod do jaskyne v čase, keď sa v nej jej obyvatelia nenachádzali. Z tohto dôvodu v neskorších obdobiach už nebola jaskyňa osídlená.
Jaskyňu objavil 3.10.1926 Ján Majko, ktorý našiel jeden zo štyroch prirodzených vchodov jaskynného systému. Sprístupnili ju 1.6.1932 po prekopaní umelého vchodu a v roku 1958 bol prekopaný dnešný východ z jaskyne. Vstupný objekt od autora J. Bebjaka bol postavený roku 1984 tak, aby sa zabránilo občasnému zaplavovaniu jaskyne (naposledy roku 1981).
Jaskyňa má prekrásnu kvapľovú výzdobu s množstvom stalagmitov a stalagtitov. K najvýznamnejším krasovým útvarom patria Majkov dóm, Dóm indických pagod, Klenotnica, Diamantová plavba a Prales. Jaskyňou preteká podzemná riečka Styx, po ktorej sa môžu návštevníci preplaviť. Plavba na loďkách je dlhá 150 m.
Od roku 1995 je zapísaná do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Ďalšie informácie:  http://www.ssj.sk/sk

                    

Gombasecká jaskyňa

Podzemným chrámom Slovenského krasu neďaleko Rožňavy je jaskyňa Gombasek. Známa je najmä unikátnymi tenkými snitrovými brčkami, ktoré dosahujú dĺžku až 3 metre.
Jaskyňu objavili v roku 1951 dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy, o štyri roky bola sprístupnená verejnosti. Prehliadka jaskyne vedie jednotlivými sieňami, z ktorých každá má svoju osobitné čaro. Mramorová sieň pripúta pozornosť svojou priestrannosťou a pestrou kvapľovou výzdobou. Na jej dne sa vytvorili kužeľovité stalagmity podobné tropickým mraveniskám. Na strope a previsoch sa ligocú tenké sklovité brčká. Táto sieň bola od roku 1968 využívaná 10 rokov na speleoterapiu.
Jaskynná klíma s relatívnou vlhkosťou takmer 100% a teplotou vzduchu 9,0 - 9,4 °C pôsobí blahodarne na choroby dýchacích ciest. V sieni Ladislava Herényiho, pomenovanej podľa jedného z objaviteľov jaskyne a prvého správcu, sú okrem bohatej kvapľovej výzdoby tenké brčká tak husto, až vytvárajú predstavu kamenného dažďa.
Atómový hríb pripomína stalagmit v sieni Hirošima. Východnú kultúru predstavujú objemné kvapľové útvary podobajúc sa čínskym pagodám. V priestorovo veľkej sieni Viliama Rozložníka sa na previsnutých častiach stien vytvorili záclonovité závesy hnedočervenej farby zakončené lesklými brčkami.
V roku 1995 bola Gombasecká jaskyňa spolu s Ochtinskou aragonitovou jaskyňou, Jasovskou jaskyňou, jaskyňou Domica a na maďarskej strane s niektorými jaskyňami Aggtelegského národného parku zaradené do fondu svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Ďalšie informácie: http://www.ssj.sk/sk

                          

Dobšinská ľadová jaskyňa

Tento chránený prírodný výtvor je jeden z najvzácnejších a najpozoruhodnejších prírodných javov u nás. Objavil ju 15.7.1870 banský inžinier E. Ruffinyi so spoločníkmi. Už 1871 ju sprístupnili verejnosti. 1887 bola prvou jaskyňou v Európe s elektrickým osvetlením.
Vchod do jaskyne je v severnom úbočí vrchu Duča vo výške 969,5 m, dĺžka jaskyne dosahuje 1232 m. Priestory jaskyne od vstupného otvoru postupne klesajú, čo spolu so severnou orientáciou umožňuje v zimnom období klesanie studeného vzduchu a celkové podchladenie priestorov. V letnom období sa zase teplejší vzduch s menšou špecifickou hmotnosťou nemôže dostať do jaskynných priestorov, čím sa priemerná teplota v jaskyni udrží pod hodnotou 0 °C po celý rok.
Dlhodobým opakovaním tohto cyklu vzniklo zaľadnenie jaskynných priestorov. Bohatá výzdoba má útvary do značnej miery vytvarované prúdením vzduchu.
Celkový objem ľadu sa odhaduje na cca 110 000 m3.

Ďalšie informácie: http://www.ssj.sk/sk

 

                    

Krásnohorská jaskyňa

Krásnohorská jaskyňa je výverová fluviokrasová jaskyňa vytvorená činnosťou podzemného potoka Buzgó, kde nájdete unikátny 32, 6 m vysoký sintrový stĺp. Pôvodný objavný vchod, ktorý je dnes už zavalený, pochádza z roku 1964. Dnes sa do jaskyne vstupuje tunelom vyrazeným v roku 1982. V súčasnosti je známych 1556 m podzemných priestorov tohoto jaskynného systému, z ktorých je pre verejnosť sprístupnených približne 450 m.
Navštívte za doprovodu vodcu zo Speleologickej vodcovskej služby bežne neprístupnú Krásnohorskú jaskyňu v Slovenskom krase.
Prevážna časť prehliadkovej trasy vedie ponad podzemný tok, alebo v jeho blízkosti. Prírodné prekážky prekonávajú návštevníci pomocou drevených lávok, rebríkov a lanových premostení. Prehliadková trasa je vhodná takmer pre všetkých, okrem obéznych ľudí a detí do 8 rokov. Deti do 8 rokov môžu vstúpiť do jaskyne len výnimočne a iba vtedy, ak je na každé takéto dieťa k dispozícii jeden sprievodca. Nutná je samozrejme prítomnosť rodiča.

Ďalšie informácie: www.krasnohorskajaskyna.sk


 


TitulkaMestoObčan/PodnikateľTuristické informačné centrumEnglish
Úvodná stránka