Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

História mesta

Revúca, mesto ležiace v srdci historického územia Gemera, v malebnom prostredí juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, na rozhraní Revúckej vrchoviny a Stolických vrchov, v blízkosti Národného parku Muránska planina, má bohatú históriu.

1243

Kráľ Belo IV. dal donačnou (darovacou) listinou štítnickú občinu Bebekovcom. V nej sú vyznačené hranice panstva a medzi mnohými chotárnymi názvami sa spomína aj územie „terra Martini“, ktoré regionálni historici na základe ešte i dnes existujúcich názvov stotožňujú s chotárom Revúcej. Z uvedenej listiny vyplýva, že spomínaný územný celok bol pravdepodobne osobitný a nepatril k susednému Jelšavskému chotáru označenému v listine ako „castrum Ilsva“.

1357

Dlhodobo sa tradovalo, že najstaršou zachovanou písomnou zmienkou o Revúcej je listina z roku 1357, v ktorej by mal byť spor o časť poľa na hranici chotárov medzi Revúcou a susednou obcou Muránskou Dlhou Lúkou. Podľa posledných výskumov tento údaj nemožno pokladať za hodnoverný, lebo originál spomínanej listiny do dnešných dní nie je známy. Hoci je písomne doložené, že už v prvej polovici 14. storočia došlo k osídľovaniu v hornej časti povodia Muráňa, za doteraz najstaršiu zachovanú písomnú zmienku o nej je možné považovať portálny súpis Gemerskej župy z roku 1427.

1427

Revúca mala 70 usadlostí a v 15. storočí patrila medzi najľudnatejšie osady Gemera.

1557

Po tureckom pustošení v Revúcej ubudlo 42 usadlostí. Zostalo 33, z nich 20 železiarskych a 13 roľníckych.

V urbáre Muránskeho panstva je Revúca zapísaná ako „oppidum“ (mesto). Je to najstarší zachovaný písomný záznam, v ktorom sa Revúca uvádza ako mesto. Najstaršia zachovaná výsadná listina, v ktorej sa Revúca uvádza ako mesto, je až z roku 1616.

V najstaršom zachovanom zázname o železiarstve v Revúcej sa uvádza, že tu bolo 8 taviacich pecí, z ktorých tri boli zničené tureckým nájazdom a sedem hámrov. Ich počet nás presviedča, že Revúčania sa železiarstvom intenzívne zaoberali najmenej o sto rokov skôr.

1559

Kapitánom hradu Muráň sa stal Melchior Maschko, ochranca reformácie, čo bolo k prospechu revúckych evanjelikov.

1560

Na hrade Muráň prijali za kazateľa Cypriána Friedta, ktorý sa stal agilným vodcom reformácie. Po dohode s kapitánom hradu Melchiorom Maschkom zostavil v roku 1574 cirkevné zákony – Muránske artikuly. Tak sa v tomto roku dokázali spojiť evanjelické cirkevné zbory z muránskej, štítnickej a ratkovskej oblasti v Muránske bratstvo.

Tento krok sa považuje za zrod Evanjelickej augsburského vyznania cirkvi v Revúcej.

1565 – 1711

Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona bol striedavo v rukách evanjelikov a katolíkov.

 

August 1573

Podľa Urbárského súpisu Muránkeho panstva stálo v Revúcej 6 taviacich pecí, z ktorých dve boli opustené a jedna zničená následkom tureckého pustošenia. V činnosti bolo 6 hámrov. V meste v železiarstve podnikali predovšetkým Slováci.

1573

V Revúcej bol v činnosti dvojkameňový mlyn.

V Revúcej bolo 59 domov, všetky obývané. Okrem 47 roľníkov tu bolo 13 želiarov bez pozemkov. Poddaní mali 134 kráv, 258 ošípaných a 51 úľov včiel. Ďalej mali 31 koní a 226 volov, čo potvrdzuje rozvoj povozníctva.

Richtárom Revúcej bol Benedik Šteller, železiarsky podnikateľ. Je najstarším známym richtárom Revúcej, lebo starší záznam o mene revúckeho richtára nepoznáme. Patrí k najstarším známym revúckym železiarskym podnikateľom, ktorý vlastnil hámor a taviacu pec s dvomi formami.

1690

V Revúcej skončila turecká nadvláda. Do tohto roku musela platiť Turkom daň, ktorú neustále zvyšovali. Zároveň bolo potrebné platiť poplatky zemskému panstvu.

Zo 48 rodín z roku 1551 do konca tureckej nadvlády v Revúcej ostalo 13 roľníckych a 20 želiarskych rodín.

1709 – 1710

Revúcu zasiahol mor, na ktorého následky zomrelo 128 osôb, z toho 32 hláv rodín. Zomierali predovšetkým obyvatelia z najslabších sociálnych vrstiev. V meste ostalo 24 opustených domov.

1787

Zachoval sa najstarší známy protokol zo zasadnutia revúckeho mestského výboru (mestskej rady). Písaný je po latinsky.

1808

Po zničujúcich požiaroch v rokoch 1785 a 1806, v snahe chrániť majetok obyvateľov Revúcej pri požiaroch kúpilo mesto v Pešti hasičskú striekačku (sýkalku) za 300 zlatých a za jej dovoz do Revúcej sa zaplatilo 35 zlatých.

31.10.1817

Predstavitelia Revúcej pod vedením richtára Martina Bartóffyho sa rozhodli, že na námestí postavia mestský dom. Mestský notár Jozef Morávek predložil návrh, podľa ktorého mestský dom mal mať: dve zasadacie miestnosti (jednu letnú a druhú zimnú), archív, miestnosť pre notára, miestnosť pre lekára, miestnosť pre obchodníka, miestnosť pre lekáreň, miestnosť pre krčmára – väčšiu pre pijanov, menšiu pre hostí, ďalej pre krčmára kuchyňu a izbu ako i 4 izby pre hostí. Zároveň tu mali byť 2 depozitáre, 3 pivnice a 1 väznica.

 

 

1820

Na dnešnom Námestí slobody odovzdali do užívania nový mestský dom, v súčasnosti sídlo mestského úradu. Bola to vtedy po rímskokatolíckom a evanjelickom a.v. kostole tretia najväčšia stavba v meste. (Väčšina literatúry uvádza rok postavenia 1809, ktorý je nesprávny.) Mestský dom s manzardovou strechou postavili v klasicistickom slohu, neskôr bol prístavbou upravovaný. Dvojpodlažná budova má dva bočné jednoosové rizality zakončené segmentovou atikou a stredný trojosový rizalit, ktorý má rovnú stupňovitú atiku. Poschodie stredného rizalitu je členené pilastrami a polkruhovo zakončenými oknami so šambránou, nad ktorými je festón.

V atike stredného trojosového rizalitu je umiestnený oválny obraz Themidy. Themida, bohyňa zákonného poriadku, bola dcérou boha neba Urana a bohyne zeme Gaie. Niekedy sa nazývala aj druhou Diovou manželkou. Spolu s ním mala šesť dcér. Jedna z nich, Diké, bohyňa spravodlivosti, stála spolu s Themidou vždy pri najvyššom bohovi Diovi, keď zasadol na zlatý trón, aby vykonával sudcovskú funkciu.

Vo dvore mestského domu boli hospodárske stavby. Tu býval mestský gazda, ktorý spravoval majetok mesta – lúky, polia, lesy, ako aj mlyny, jatky, krčmy a podobne. Vo dvore boli sklady dreva, sena, kôlne pre vozy a iné zariadenia.

1831

V Revúcej vypukla cholera, ktorá usmrtila 132 obyvateľov.

1847 – 1848

V Revúcej vypukol týfus, ktorý v prvom roku usmrtil 107 a v druhom roku 104 obyvateľov.

1854

Revúca sa stala ochozným – okresným mestom. Revúcky okres mal tridsaťtisíc obyvateľov. Výsady okresného sídla trvali iba 13 rokov. Jelšavčania prejavili veľké úsilie, aby sídlo okresu bolo preložené do Jelšavy, čo sa im aj v roku 1867 podarilo, keby preložili hlavnoslúžnovský úrad do Jelšavy.

Matej Nandrássy navrhol členom mestského výboru (mestskej rady) v Revúcej, aby požiadali o zriadenie poštového úradu. Návrh bol prijatý, ale jeho realizácia sa oddialila až do roku 1873.

16.9.1862

Bolo otvorené Slovenské evanjelické a. v. gymnázium, známe ako Prvé slovenské gymnázium. Na gymnáziu sa vo všetkých vyučovacích predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. Počas 12 rokov existencie gymnázia na ňom študovalo 566 študentov takmer zo všetkých kútov Slovenska. Škola bola založená a udržiavaná len zo zbierok a milodarov slovenského ľudu.

20.1.1867

V Revúcej vznikla Vzájomná pomocnica, prvý finančný ústav svojho druhu v Uhorsku. Na prípravnom zhromaždení založenia spolku sa zišli v Maliakovom dome okrem Samuela Ormisa, Jána Maliaka a Štefana Maliaka revúcki remeselníci J. Maliak, S. Priekopa, J. Kušnierik, O. Viest, P. Kušnierik, J. Štefanko, A. Štitnický, S. Antalík, J. Antalík, O. Antalík, S. Šramko, A. Kováč, J. Barto, M. Gajdoš a J Beseda. Stalo sa tak po tom, keď tkáčsky majster Štefan Maliak upozornil Samuela Ormisa, že Lichardov Obzor uverejnil stanovy pomocníc základných v Nemecku. Ormis Maliakov návrh hneď podporil. Odvtedy bol dom Maliakovcov strediskom stretávania sa priekopníkov tejto myšlienky. Ich cieľom bolo založiť taký spolok, ktorý by združoval úspory a zo získaného kapitálu, ako aj z riadnych a mimoriadnych vkladov, by sa mohli poskytovať pôžičky za nízku úrokovú mieru, nižšiu, než bola v blízkych bankách a sporiteľniach.

1867

PhDr. Ivan Branislav Zoch, profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, prvý Slovák, ktorý obhájil doktorskú dizertáciu z fyziky, vystavoval na svetovej výstave v Paríži prístroj na meranie rýchlosti šírenia zvuku v rozličných plynoch.

V meste založil z vlastnej iniciatívy meteorologickú stanicu, kde robil pozorovania. Vybavil ju najzákladnejšími prístrojmi na meranie sily a smeru vetra, vodných zrážok a tepla. Meteorologická stanica v Revúcej bola vybudovaná o štyri roky skôr ako Ústredný meteorologický ústav v Pešť-Budíne.

2.2.1872

V mestskej dvorane mestského domu (v súčasnosti pracovňa primátora mesta na mestskom úrade) sa uskutočnilo riadne valné zhromaždenie Vzájomnej pomocnice, z ktorého sa zachovala pozvánka. Majetok spolku za rok 1871 vzrástol o 36 668 zlatých a 78 grajciarov.

4.2.1873

Novú budovu Prvého slovenského gymnázia vysvätil Samuel (Samo) Tomášik, evanjelický kňaz, spisovateľ, publicista, popredný predstaviteľ slovenského emancipačného hnutia v 19. storočí, horlivý cirkevný a národný pracovník pôsobiaci v blízkom Chyžnom. Stavba merala na dĺžku22 siah a bola 7 siah široká (41,70 x 13,20 m). Koncom januára 1873 ju dobudovali tak, že v piatich „svetliciach“ sa mohlo začať učiť a zároveň pokračovali v dokončovaní započatého diela. Zavládla veľká radosť. Zo zbierok slovenskej chudoby vyrastal chrám vzdelávania v prostredí, ktoré čím ďalej, tým menej bolo naklonené slovenskej myšlienke.

V novopostavenej budove sa uskutočnila prvá zábava za prítomnosti slovenských národovcov. Prvý tanec – valčík sa licitoval. Získal ho za 100 zlatých profesor gymnázia Július Botto.

4.9.1874

Na zatvorenie Prvého slovenského gymnázia v Revúcej poburujúco reagovala slovenská inteligencia. Ján Botto v básni „Im – Vrahom!“, ktorej súčasťou je aj tento dátum, napísal:

„Padol oltár obetí. Junač naša zbitá,

prápor svätý rozniesli barbarské kopytá;

zvíťazili! No hanba na nich sedí zbroji -

hradby padli: však pravda, pravda naša stojí!“

26.9.1874

Po zavretí Prvého slovenského gymnázia bola na tento deň vyhlásená jeho inventarizácia. Mešťanosta Ondrej Bartóffy na ňu upozornil Mateja Nandrássyho, miestneho dozorcu gymnázia.

Matej Nandrássy spolu s Augustom Horislavom Škultétym vyvíjali snahy chrániť majetok a nechceli nič vydať. Odvolávali sa na to, že majetok je tých, ktorí za gymnázium prinášali najväčšie obete, teda všetkých patrónov. Podžupan Bertalan Szontágh reagoval tak, že poslal hajdúchov a policajtov. Pod ich ochranou sa do mestského domu preniesol archív, protokoly a všetky písomnosti.

27.4.1876

S výstavbou mestského hostinca mali Revúčania veľké, najmä finančné problémy. Národné noviny napísali: „...skrze stävenie velikánskeho hostinca, ktorý sa nikdy odplácať nebude, uvalili sa do takej biedy, že onedlho vyndú na mizinu.“

13.1.1877

Na námestí dokončili výstavbu mestského hostinca tým, že sa v jeho veľkej dvorane uskutočnil prvý ples. Mestský hostinec bol po kostoloch treťou najväčšou stavbou v meste, keďže bol väčší ako mestský dom postavený v rokoch 1818-1820. Celkový náklad na výstavbu bol veľmi vysoký, hradili ho prevažne z pôžičiek nebankových spoločenstiev. Postavili ho ako neoklasicistickú dvojpodlažnú budovu s obdĺžnikovým pôdorysom.

Impozantná veľká dvorana, postavená pre spoločenské a kultúrne vyžitie obyvateľov mesta a okolia, patrila vtedy medzi najväčšie sály v Gemeri-Malohonte. Bola 19,80 metrov dlhá, 12,50 metrov široká a svetelnosť mala 8 metrov.

Priestory tu dostali revúcke spolky – Maďarské kasíno, dobrovoľný hasičský zbor, neskôr aj úrady a ďalšie inštitúcie.

Po 14.5. do 6.8.1892

Zbúrali nižšiu vežu, zvonicu – strážnu vežu (campanellu) Rímskokatolískeho kostola sv. Vavrinca diakona, jednu zo vzácnych dominánt mesta. (Väčšina literatúry nesprávne uvádza rok jej zbúrania 1894, alebo po roku 1894.) Z histórie vieme, že revúcke meštianstvo oboch konfesií sa nad tým pohoršovalo. Pamätníci z radov Revúčanov potom tvrdili, že práce s rozoberaním zvonice stáli viac, ako by bolo potrebné zaplatiť za opravu jej strechy.

Marec 1893

Začali s výstavbou železničnej trate Plešivec-Revúca-Muráň. Pracovalo na nej vyše 1 000 robotníkov. Prví robotníci boli Taliani, za nimi prišli z južných častí Uhorska Maďari. Tí však zutekali pre namáhavú prácu a zlé podmienky pri výstavbe trate. Úsek dlhý 41 km vybudovali v rekordnom čase - za 6 mesiacov.

6.9.1893

Po železničnej trati Plešivec- Revúca- Muráň prešiel prvý skúšobný vlak.

21.11.1893

Do užívania odovzdali novovybudovanú železničnú trať Plešivec-Revúca-Muráň. Ozdobený vlak, ťahaný dvomi lokomotívami, priviezol hostí, medzi ktorými boli zástupcovia ministerstva, predstavitelia Gemersko-malohontskej župy a ďalšia honorácia s manželkami. Na revúckej stanici ich privítal mešťanosta Karol Pavol Štefančok. V mestskom hostinci bol slávnostný obed a večer divadelné predstavenie Lumpacius a podarený trojlístok, ktoré videlo 600 divákov. Potom bola tanečná zábava, na ktorej hrala cigánska kapela.

Jún 1919

Po vzniku československého štátu v roku 1918 sa Maďari nevedeli zmieriť so stratou slovenského územia a v polovici mája 1919 začali prenikať na Slovensko ozbrojené boľševické maďarské skupiny. Vtrhli aj do Muránskej doliny, postupne napadli jej obce. 8.6.1919 sa dostali do Revúčky. „Zakopali sa na miestnom cintoríne v počte asi 24, ktorí stále hodovali, pili, ani sa nezbadali, že v pondelok po Sv. Trojici približovali sa naši statní obráncovia 4. a 7. Trenčiansky regiment od Muránskej Zdychavy. Bolševici ušli korytom potoka Zdychavky do Revúcej, kde sa vyvinul boj...“ Bolševické maďarské skupiny vtrhli 16.6.1919 do Revúcej, kde došlo k prestrelkám. Tu padol legionár Antonín Doležel. Pochovaný je v mestskom cintoríne. Na ultimatívny zákrok diplomatov Dohody v Paríži prinútili Maďarov stiahnuť svoje vojská z nášho štátu za demarkačnú čiaru, ktorá bola ustanovená medzi Maďarskom a slovenskou časťou Československej republiky. Posledné vojenské maďarské boľševické jednotky opustili Slovensko začiatkom júla 1919.

1919

Vojna okrem utrpenia a obetí na ľudských životoch priniesla veľkú biedu. Niekoľkonásobne vzrástli ceny. Pre porovnanie ceny v meste narástli takto: 100 kg zemiakov z 5.- na 150.- Kč, 1 kg múky z 0.30 na 15.- Kč, krava zo 150.- na 3000.- Kč, kôň zo 120.- na 8000.- Kč a podobne.

29.7.1920

Obecnému zastupiteľstvu JUDr. Milan Botto navrhol, aby obec Revúca prijala pôvodný názov Veľká Revúca. Odôvodňoval to predovšetkým tým, že na Slovensku je viac obcí s označením Revúca, čo často zapríčiňuje oneskorené doručovanie poštových zásielok, lebo „poštové zásielky pochodia po všetkých Revúcách na Slovensku, kým dostanú sa na pravé miesto, lenže často s 1-2 mesačným opozdenim.“ Obecné zastupiteľstvo návrh prijalo a rozhodlo, že bude prostredníctvom župného úradu žiadať o zmenu názvu Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenka. Názov Veľká Revúca sa potom používala až do roku 31.7.1930.

31.7.1930

Obec Veľká Revúca zmenila svoj názov na Revúca. V prípise okresného úradu v Revúcej z 29.7.1930, č. 6644/30 sa uvádza, že: „...správne a zákonité pomenovanie obce Veľká Revúca je Revúca.“

1930 - 1936

V Revúcej sa zvýšila starostlivosť o zveľaďovanie ovocných sadov vysádzaním ovocných stromov. Podľa štatisticky poznáme počet niektorých ovocných stromov v roku 1930 a v roku 1936: čerešne 317 – 921 stromov, višne 17 – 50, jablone 4421 – 12 102, hrušky 1261 – 819, bystrické slivky 537 – 1573, ringloty 79 – 92, orechy 215 – 508, broskyne 71 – 179 stromov, ríbezle 811 – 2247 a egreše 49 – 203 kríkov.

Február 1937

Po veľkých dažďoch vyliali sa zo svojho koryta vody Zdychavy a zaplavili časť Revúčky. „...pohol sa ľad nášho potoka a pretrhol hať pri mlyne a bola zasa zaplavená celá južná čiastka obce, cesta bola vymytá až po pílu a neschodná, škola bola odrezaná od obce a ornica zo školskej záhrady odplavená.“

1.4.1938

Revúcu zachvátil najväčší požiar v 20. storočí. V tomto roku, keď si evanjelická a. v. cirkev pripomínala 150. výročie pristavenia veže kostola, v piatok po 14. hodine vypukol požiar, lebo v ľavom komíne kostola sa vznietili sadze. Iskri z ohňa, ktorý vyšľahol z komína, padali na naolejovanú šindľovú strechu a o chvíľu boli spolu s vežou v plameňoch.

Dobrovoľný hasičský zbor v Revúcej a s ním aj zbory, ktoré prišli pomáhať likvidovať požiar, mali pri hasení sťaženú situáciu, lebo bol silný vietor, ktorý strhával horiace šindle a roznášal ich po okolí. Keďže predtým bolo dlhotrvajúce sucho a v Revúcej mali domy väčšinou šindľom pokryté strechy, zrazu začalo horieť aj na ôsmich – desiatich miestach. Miestami horelo aj viac ako 300 metrov od kostola. Napríklad začala horieť strecha na telocvični za novou budovou Prvého slovenského gymnázia, kde vtedy sídlila štátna meštianska škola. Na budove tejto školy silný vietor vyrazil 19 okresných tabúľ. Za krátku chvíľu bolo okolo 50 stavieb v plameňoch. Členovia hasičských zborov, ktorých tu bolo spolu 37, a pomáhali im aj z dvoch miest povolaní vojaci, rýchlo usúdili, že je potrebné likvidovať vznikajúce požiare, pretože by oheň mohol zachvátiť celé mesto. Preto kostol ponechali svojmu osudu. Revúčania mali problémy pri telefonovaní, keď žiadali o pomoc ďalšie hasičské zbory. Keďže bolo 1. apríla, väčšina z nich si myslela, že ide o žart, a preto neverili, že Revúca je vo veľkom ohrození.

Vežový kríž spadol na chrámovú klenbu, odkiaľ sa odrazil smerom do vedľajšej uličky. Tu dopadla aj guľa spod kríža s dobovými mincami a pamätnými listinami, ktoré sa zachránili. Strecha kostola a vrchná časť veže boli úplne zničené. Za obeť padli aj zvony. Pri prehorení drevenej konštrukcie hornej časti veže, v ktorej viseli, spadli spolu s ňou do prízemia veže, kde sa roztavili. Z troch zvonov, ktoré spolu mali hmotnosť 2552,4 kilogramov, sa podarilo vybrať okolo 900 kilogramov spečenej masy zvonoviny. Tá mohla byť použitá pri výrobe nových zvonov. Interiér chrámu sa podarilo zachrániť, ale znehodnotili sa lustre, ktoré spadli, prehoreli okná, dvere a poškodený bol organ. Evanjelická cirkev utrpela škodu za 800 000.- Kč. Požiarne zbory a obyvatelia Revúcej s ohňom bojovali do neskorých nočných hodín.

Pri požiari zhorelo 42 obytných domov a 104 rôznych hospodárskych stavieb stodôl a maštalí. V niektorých z nich zhorel aj dobytok. Škody v meste vyčíslili na 4 000 000.- Kč a mnohí obyvatelia sa dostali so zúfalej situácie, keď prišli o celý majetok.

Najviac boli postihnuté obydlia na dnešnej Remeselníckej ulici a Železničnej ulici, od mestského domu smerom po novú budovu Prvého slovenského gymnázia.

Jún 1938

Evanjelická a. v. cirkev sa rozhodla, že kostol po požiari ihneď opraví, najprv strechu chrámu a potom vežu. Pred dažďom jeho klenbu už chránila tam uložená hrubá vrstva pilín. S pamiatkarmi sa dohodla, že konštrukcia veže už nebude z dreva ako predtým. Niektorí navrhovali, aby z finančných dôvodov vrch veže urobili jednoduchší, čo neskôr väčšina zamietla. Práce objednala vo firme František Kladek a Ján Kladek ml. z Košíc.

23.9.1938

Vláda vyhlásila mobilizáciu, preto sa začas prestalo robiť na oprave evanjelického a. v. a jeho veže.

1.10.1938

Po vyhlásení mobilizácie sa v štátnej meštianskej škole ukončilo vyučovanie. Na druhý deň sa do budovy školy nasťahovalo vojsko, ktoré tu bolo do 4.12.1938. S vyučovaním sa začalo 12.decembra.

Po 2.11.1938

Na základe Viedenskej arbitráže bola republika územne oklieštená. Maďarsku pripadlo 10 300 km2 slovenského územia s 854 217 obyvateľmi. Dotklo sa to i Revúckeho okresu. Z neho k Maďarsku pripojili Jelšavu a ďalších 7 obcí: Jelšavskú Teplicu, Prihradzany, Šivetice, Hucín, Mikolčany a Nováčany. Nandraž bol v roku 1938 pripojený k Maďarsku, avšak v januári 1939 bol vrátený opäť Československu a k okresu Revúca. Muránsku dolinu rozdelila násilne vytvorená štátna hranica medzi Lubeníkom a Jelšavou.

10.11.1940

Po potrebných prípravách začalo sa s výstavbou železnice Revúca-Tisovec. Aby aj mesto prispelo k vytvoreniu vhodných podmienok pre firmu Ing. Ladislav Hits, ktorá sa ujala výstavby trate, vládny komisár v Revúcej na jar 1941 povolil spomínanej firme vlastným nákladom upraviť podkrovie hlavnej a jedálenskej budovy mestských kúpeľov tak, aby v nich mohli byť obytné priestory. Niektorí Revúčania boli proti výstavbe železnice a zdôvodňovali to tým že: „Kravy by se nám zošälily“.

4.9.1944

Do Revúčky prišli prví ruskí partizáni, ktorí sa zdržovali v horách pod Kohútom. Obyvatelia obce ich zásobili „potravinami, odevom, obuvou a krmom pre ich kone.“

 

19. - 20.10.1944

V skorých ranných hodinách od Jelšavy napadli nemecké vojská slabo vyzbrojené obranné pozície Revúcej a 20. októbra po niekoľkohodinovom boji v predpoludňajších hodinách vnikli do mesta a obsadili ho. „Opustené domy ako i škola (štátna meštianska škola bola v novej budove Prvého slovenského gymnázia, kde teraz sídli Prvé slovenské literárne gymnázium, pozn. autora) v bojoch staly sa miestami drancovania Nemcov. Najmä tunajšia škola a byt riaditeľa ako sídlo povstaleckého vojska nebolo ušetrené. Nemci vykradli cennejšie sbierky školy, knižnice, i byt riaditeľa školy. Odcudzené boly mimo mnohých inventárnych vecí cenné prístroje, písacie stroje, rozmnožovací stroj, školský i riaditeľov rádioprijímač a mnoho iného. V škole  ubytovali sa Nemci, ktorí už až na malé pauzy ju neopustili do príchodu Červenej armády 25. jan. 1945. Nemci, ale po prechode frontu i Rumuni urobili si z telocvične maštaľ a sbierky školy, knižnice i zariadenie školy hodne zničili...“

23.1.1945

Do chotára Revúcej vstúpili prvé jednotky oslobodzovacej armády. Ustupujúce nemecké vojská počas bojov o mesto zničili elektráreň, pílu, na železničnej stanici poškodili vlakové súpravy, podpálili sklady a v meste vyhodili most.

25.1.1945

Ráno okolo 7. hodine sovietski a rumunskí vojaci z 2. ukrajinského frontu oslobodili mesto.

Január 1945

V priebehu januára bola oslobodená celá Muránska dolina. Pocity z ukončenia vojnou sužovaného revúckeho obyvateľstva zachytila kronika štátnej meštianskej školy: ...“Ztraty hmotné mestského majetku odhadujú sa na 4 000 000.- a obyvateľstva na 6-7 000 000.- predvojnových korún.“ Revúčania museli opraviť Nemcami vyhodené mosty, zničené a poškodené domy, komunikácie a podobne.

7.12.1946

Do povojnového divadelného života v Revúcej sa zapojili študenti štátneho gymnázia, ktorí si v réžii Júliusa Končka zahrali v Chalupkovej veselohre Kocúrkovo.

1946

Revúca mala 1680 obyvateľov.

Revúčka mala 580 obyvateľov.

30.6.1947

Revúcu zapojili na elektrickú sieť Slovenských elektrární.

14.3.1948

Revúca mala 1556 obyvateľov, z toho slovenskej národnosti bolo 1330 obyvateľov, iných 226. Podľa náboženského vyznania bolo 791 evanjelikov augsburského vyznania, 653 rímskokatolíkov a 112 iných. Podľa pracovnej profesie tu žilo 20% živnostníkov, 33% robotníkov, 7% roľníkov a 40% iných.

 

 

25.5.1950

Členovia Rady Miestneho národného výboru v Revúcej sa zaoberali plánom kultúrnej, technickej, priemyselnej a dopravnej výstavby Revúcej na dobu 20 rokov. Prijali uznesenie, že v uvedenom období budú podporovať tieto predsavzatia: ,,Stavba vodovodu, stavba kanalizácie, vydláždenie štátnej hradskej cez obec, stavba chodníkov, úprava pastvín a zriadenie kejdového hospodárstva, stavba lesných ciest asi 10 km, ohradenie trhoviska a zriadenie mostnej váhy, stavba obecných rodinných domov (60 bytových jednotiek), stavba nových ulíc a ciest asi 2,5 km, stavba kúpaliska, stavba športových ihrísk, úprava a dláždenie námestia, prestavba elektrickej siete, stavba budovy pre gymnázium, stavba budovy pre strednú školu, stavba budovy pre národnú školu, stavba budovy pre materskú školu, stavba budovy detských jasiel, stavba budovy kultúrneho a spoločenského domu, stavba budovy pre kino, stavba mostu cez námestie, regulácia dvoch potokov, zadováženie automobilovej striekačky, zadováženie traktoru s vlečniakmi, stavba hasičského skladišťa, adaptácia budov mestských kúpeľov, stavba nového bitúnku, stavba 3 nových jatiek, stavba očistnej kúpeľnej budovy, úprava cintorína, zriadenie práčovne, stavba a zriadenie továrne na spracovanie ovocia, stavba nemocnice, stavba asi 200 súkromných obytných domov, stavba garáži, stavba železničnej zastávky, zadováženie vozu (motorového) na kropenie ulíc, stavba 5 administratívnych budov, stavba skladíšť na obilie a potraviny, stavba budovy pre mliekáreň, stavba 2 nových hájovien, stavba poštovej budovy, stavba budovy pre lekáreň, stavba parnej pekárne, adaptácia budovy komunálneho podniku, stavba obchodných domov, stavba hotelu v rámci komunálneho podniku, stavba valcového mlyna, stavba železničnej trate Revúca – Červená skala, stavba novej píly, zriadenie ovocinárskej školy, rozšírenie miestneho rozhlasu, rozšírenie hydinárskej farmy, zaobstaranie 1 osobného auta a 1 motocykla, zriadenie JRD a strojovej stanice, zriadenie zeleninárstva, stavba a zriadenie verejných záchodov, stavba internátu a stavba pálenice na ovocie.“

1.7.1950

Textilný závod v Revúcej, ktorý patril pod národný podnik Bavlnárske závody Vladimíra Iljiča Lenina v Ružomberku, prebral so 163 zamestnancami národný podnik Tatraľan Kežmarok.

September 1952

Zásluhou Vladimíra Vešelényiho, učiteľa, hudobníka, organizátora kultúrneho života, zriadili Hudobnú školu so zameraním na umeleckú výchovu mládeže.

1.1.1953

Revúcky závod patriaci národnému podniku Tatraľan Kežmarok sa od podniku odčlenil a vznikol samostatný podnik – Pradiareň ľanu, národný podnik Revúca, ktorý mal 479 zamestnancov.

Vznikol Lesostav, národný podnik Revúca. V roku 1957 začal s výstavbou svojej budovy a areálu na Ulici sovietskej armády, dnešnej Železničnej ulici.

1953

Začalo sa s výstavbou prvej materskej školy na Kollárovej ulici, dnešné sídlo Centra voľného času detí. Odovzdali ju do užívania 1.9.1955.

Ďalšie materské školy sa stavali v priebehu niekoľkých rokov.

1968 Materská škola na Hviezdoslavovej ulici.

1973 Materská škola na Sládkovičovej ulici.

1977 Materská škola na Komenského ulici.

1979 Materská škola na Clementisovej ulici.

1979 Materská škola na Reussovej ulici.

1987 Nová materská škola na Clementisovej ulici.

1957

Urobili vodnú nádrž Hlinisko (Bágrovisko) tak, že priestor, ktorý vznikol na začiatku 50-tych rokov vybágrovaním hliny pre tehelňu, napustili vodou a v roku 1958 zarybnili.

29.6.1958

Od skorých ranných hodín začalo intenzívne pršať. Už v popoludňajších hodinách sa zvýšili hladiny vodných tokov Muráňa a Zdychavy. Namerali 79,6 mm dažďových zrážok. Pršať prestalo okolo 18.00 hodiny toho istého dňa. Voda vodného toku Muráň sa začala vylievať od obce Muráň až po Licince. Zaplavila okolo 130 ha lúk, z ktorých asi 40% bolo pokosených, ale seno nebolo pre daždivé počasie odvezené. Pod vodou bolo asi 10 ha obilovín a približne 7 ha sadenísk v Muráni, Muránskej Dlhej Lúke, Revúcej, Jelšave, Jelšavskej Teplici, Hucíne, Licinciach, Šiveticiach a v Gemerskom Milhosti. Zaplavilo 10 obytných domov – 4 v Muránskej Dlhej Lúke, 2 v Muránskej Hute, 1 v Lubeníku, 2 v Jelšave a 1 v Jelšavskej Teplici. Rodiny z 10 zaplavených obytných domov museli evakuovať. Zaplavený bol aj kurín Jednotného roľníckeho družstva v Hucíne. Voda ohrozila železničnú trať v úseku Jelšava – Jelšavská Teplica, avšak doprava nebola prerušená. Zaplavila cestné komunikácie – v Revúčke 300 m a v Licinciach v dĺžke 500 m. Lesné cesty boli poškodené v dĺžke 7 km. Dňa 2.7.1958 bolo ešte stále zaplavených približne 100 ha lúk, 5 ha obilovín a asi 5 ha sadenísk. Dážď spôsobil škody aj v iných miestach okresu, napríklad v Sirku zaplavil 4 obytné domy a v Muránskej Hute cestu v dĺžke 500 m. Celkové škody v Revúckom okrese vyčíslili na 210 000.- Kčs.

Z 20. na 21.10. 1974

Po dlhšom dažďovom období, keď od 15. októbra neustále pršalo, vyliali sa zo svojich korýt vody rieky Muráň a riečky Zdychavy. Dravé vody Zdychavy strhávali zo sebou rôzne predmety, dokonca aj oporné múry svojho koryta, z ktorých sa vytvárali hrádze. Cesta bola podmytá, takže sa museli zakladať betónové panely. Tie sa použili aj pri Ulici Jána Brocku. Voda zaplavila Tomášikovu a Železničnú ulicu, ako i Námestie slobody. Na niektorých miestach voda podmyla cesty. Vody Muráňa zaplavili časť Francisciho ulice a Železničnú ulicu. V miestnej časti Maša zaplavili ulice s domami a okolité lúky. Z hospodárskeho dvora revúckeho Jednotného roľníckeho družstva SNP v nočných hodinách museli vysťahovať a nákladnými autami poodvážať dobytok na bezpečné miesto. Pod vodou sa ocitli okolité poľnohospodárske pôdy a lúky, celý futbalový štadión a blízko neho cesta smerom na Železník, ktorá bola vymytá v dĺžke viac ako 200 m. Škody sa odhadovali na niekoľko miliónov Kčs.

V Revúčke povodeň urobila škody, ktoré miestny národný výbor vyčíslil na 1 544 000.- Kčs.

5.12.1975

Evanjelický a. v. klasicistický tolerančný kostol bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Ozdobou jeho dejín je 16.september 1862, kedy v ňom slávnostne otvorili Slovenské evanjelické a. v. gymnázium – Prvé slovenské gymnázium.

V kostole kázali slovo Božie, alebo do jeho lavíc často zasadli významní slovenskí dejatelia, ako napríklad Michal Miloslav Bakulíny, Július Botto, Ľudovít Viliam Čulík, Štefan Marko Daxner, Ján Dérer, Pavol Emanuel Dobšinský, Ľudovít Ondrej Engler, Ľudovít Augustín Gál, Ján Francisci, Jozef Kvetoslav Holub, Rudolf Homola, Štefan Václav Homola, Drahotín Karol Hrenčík, Peter Kellner-Hostinský, Ján Kordoš, Mieroslav Ladislav Kovalevský, Ľudovít Ferdinand Krafta, Pavol Krman, Emil Bohuslav Laciak, Gustáv Lojko, Mária Amália (Marína) Maliaková, Ľudovít Alexander Mičátek, Matej Nandrássy, Samuel Ormis, Ing. Július Gustáv Reuss, MUDr. Gustáv Maurícius Reuss, Ľudovít Adolf Reuss, Samuel Reuss, Gustáv Hostivít Schmidt, Andrej Sokolík, August Horislav Škultéty, Oľga Textorisová, Samuel (Samo) Tomášik, Ján Jaroslav Tomes, Ing. Dušan Viest, Ing. Ivan Viest, Karol Viest, generál Rudolf Michal Viest, PhDr. Ivan Branislav Zoch a ďalší.

5.12.1975

Historickú budovu evanjelickej fary, súčasného zborového domu, vyhlásili za kultúrnu pamiatku.

1975

Medzi najväčšie podniky, závody a inštitúcie v Revúcej patrili: Lykové textilné závody, národný podnik, ktorý v mene zamestnával 1210 pracovníkov, Štátne lesy, stavebný závod, ktorý zamestnával 617 pracovníkov, Štátne lesy 637, Jednotné roľnícke družstvo SNP 219, Jednota, ľudové spotrebné družstvo 623, Východoslovenské vodovody a kanalizácie 196, Okresný stavebný podnik, výrobné stredisko-prevádzka 58, Východoslovenské tehelne 55, pekáreň 36, Pozemné stavby 368, ČSAD 147, Technické služby 67, Komunálne služby 129, Domová správa 50 a Nemocnica s poliklinikou 310 zamestnancov.

31.12.1975

Revúca mala 8757 obyvateľov.

Júl 1977

Na okružnej ulici postavili posledný, šiesty 6-bytový dom. S výstavbou prvého začali v októbri 1970.

1977

Na ulici sovietskej armády, dnešnej Železničnej ulici, začali s rozsiahlou asanáciou domov (po budovu starej pošty), kde neskôr postavili hotel Jednota SD. Na Ulici kpt. J. Nálepku, dnešnej Remeselníckej ulici, začali s asanáciou domov, aby mohli začať s výstavbou budov pre mestský národný výbor spolu s obradnou sieňou a zasadačkou pre Obvodné oddelenie Verejnej bezpečnosti.

29.8.1980

V parku pred mestským domom kultúry odhalili pamätník bojovníkom a obetiam Slovenského národného povstania v hodnote 480 000.-Kčs. Dielo tvorí súsošie vojaka s dieťaťom od akademického sochára Karola Dúbravského, ktoré má názov Návrat.

24.5.1983

Cez Revúcu sa prehnala veterná smršť. Okolo pol štvrtej popoludní prišla od juhozápadu búrka so silnými nárazmi vetra. Presahovali rýchlosť 100-120 kilometrov za hodinu a trvali asi 15 minút. Spôsobili veľké škody najmä na strechách domov, rozostavených stavbách, na skleníkovom hospodárstve Okresného podniku komunálnych služieb v miestnej časti Nad viničkou, ďalej na verejnom osvetlení, ako i na stromovej a parkovej výsadbe mesta. Najväčšiu škodu utrpela nemocnica s poliklinikou, z ktorej vietor strhol z pravého krídla hlavnej budovy celú strechu. Revúcky Lesný závod a Jednotné roľnícke družstvo SNP utrpeli rozsiahle škody na lesných porastoch a husto siatych obilninách, ako i na hospodárskych budovách. Celková škoda na území mesta bola 2 286 000.-Kčs.

1987 – 1989

Boli urobené rozsiahle opravy Rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca diakona. Kaď dali z veže dole kríž, v guli pod ním popri dobových minciach bola aj listina z 21.5.1879 napísaná v latinčine. Na gotických oporných pilieroch a hranách veže urobili bosáž – poodkryli murivo, čím sa zvýraznili čelné plochy jednotlivých kamenných kvádrov. Na jednom z oporných pilierov objavili pod omietkou vytesané slnečné hodiny. Pri ich datovaní je možné sa opierať o tvary číslic a písmen jedného monogramu, pravdepodobne autora, ako aj o rytý letopočet 1506 alebo 1560, nachádzajúci sa na múre vysoko pod strieškou. Uvedený dátum pravdepodobne informuje o roku ukončenia renesančnej úpravy lode starého gotického kostola a zároveň udáva najnižšiu hranicu možného datovania hodín. Podľa toho vznik slnečných hodín môžeme klásť do obdobia 16. storočia. Patria do vzácnej skupiny renesančných pamiatok technického charakteru.

27.11.1989

Na podnet Občianskeho fóra, Verejnosť proti násiliu a vysokoškolských organizácií sa uskutočnil v republike o 12:00 hodine symbolický dvojhodinový štrajk. Revúčania sa schádzali na námestí pri pomníku SNP. Väčšie skupiny ľudí prišli najmä z Nemocnice s poliklinikou, zo závodu Východoslovenských vodární a kanalizácií a Lesného závodu.

,,Bolo mrazivé, slnečné počasie. Udalosť nemala organizované vedenie, vznikla spontánne“, zaspomínal si MUDr. Rudolf Hanuštiak. „Po vyhodnotení situácie a konštatovaní, že by mohlo dôjsť k nejakému chaosu, zástupcovia z nemocnice vytvorili určitú minimálnu organizáciu priebehu. V blízkosti bolo sanitné vozidlo s mikrofónom a reproduktorom – bolo použité ako improvizovaná tribúna. Zhromaždenie sa začalo československou štátnou hymnou, po nej bola séria prejavov ľudí, ktorí chceli vystúpiť. Malo to rôznu úroveň, ale pokračovalo až do vyčerpania záujemcov o prejavy. Ukončili sme demonštráciu a Revúca bola vtiahnutá do udalostí, ktoré nasledovali. Ešte v ten večer sme vytvorili skupinu Občianskeho fóra – koordinačný výbor, ohlásili sme svoj vznik do centra v Prahe.“

28.11.1989

Bola vytvorená celomestská organizácia Občianskeho fóra. Hoci na Slovensku v tomto čase už viac ako týždeň existovala Verejnosť proti násiliu, názov Občianske fórum si jeho zakladatelia v Revúcej zvolili preto, lebo ich vzorom bolo pražské opozičné hnutie – Občianske fórum, ktoré dalo podnet na manifestácie proti komunistickému systému na celom území republiky. Neskôr sa revúcke Občianske fórum pretransformovalo na hnutie Verejnosť proti násiliu.

24. - 25.9.1990

V Revúcej sa uskutočnila celoslovenská spomienka venovaná 100. výročiu narodenia armádneho generála Rudolfa Michala Viesta. Prítomní boli aj synovec a netere Rudolfa Michala Viesta – súrodenci – Dr. Ing. Ivan Miroslav Viest z USA, MrPh. Tatiana Šimková a PhDr. Zora Viestová. V prvý deň, po vedeckej konferencii, odhalili na rodnom dome armádneho generála Rudolfa Michala Viesta, kultúrnej pamiatke, bronzovú pamätnú tabuľu. Jej autorom je výtvarník Peter Balogh. Na tabuli s reliéfom lipovej ratolesti – dobovým označením hodnosti generála – je text: V TOMTO DOME SA 24.9.1890 NARODIL ARMÁDNY GENERÁL RUDOLF VIEST POČAS SNP VELITEL PRVEJ ČS. ARMÁDY NA SLOVENSKU A PREDSEDA RADY NA OBRANU SLOVENSKA. Tabuľa je od 25.3.1992 kultúrna pamiatka.

31.12.1991

Revúca mala spolu s mestskými časťami Revúčka a Mokrá Lúka 14 506 obyvateľov.

December 1992

Vyšlo nulté číslo budúceho mesačníka mestských novín Revúcke listy, ktoré od januára 2001 vychádzajú ako dvojtýždenník.

 

1995

Začalo sa s náročnou rekonštrukciou bývalého mestského hostinca, kultúrnej pamiatky, ktorá je v majetku akciovej spoločnosti Slovmag Lubeník. Generálnym projektantom rekonštrukcie objektu bol projekčný ateliér Trija z Banskej Bystrice. Architektonický návrh vypracoval Ing. arch. Jaroslav Janek. Ukončená bola v roku 1999.

24.7.1996

Revúca sa stala po 36 rokoch opäť sídlom rovnomenného okresu. Okres Revúca, ktorý vznikol z časti bývalých okresov Rožňava a Rimavská Sobota, patril medzi väčšie okresy Slovenska. Stal sa súčasťou novovytvoreného Banskobystrického kraja, tvoriaceho 13 okresov. Rozprestieral sa na rozlohe 730 km2. Nachádzali sa v ňom tri mestá Revúca, Jelšava, Tornaľa a 39 obcí. V nich k 31.12.1996 žilo 40 970 obyvateľov. V tom období bola hustota zaľudnenia 56 obyvateľov na 1 km2.

1996

Po oprave krovu, podkrovia, komínov a urobení novej medenej strešnej krytiny v roku 1992 na mestskom dome, kultúrnej pamiatke, začali robiť najväčšiu rekonštrukciu v jeho histórii.

1999

Bola ukončená najrozsiahlejšia rekonštrukcia bývalého mestského hostinca, kultúrnej pamiatky, ktorá je v majetku akciovej spoločnosti Slovmag Lubeník. Generálnym projektantom rekonštrukcie objektu bol projekčný ateliér Trija z Banskej Bystrice. Architektonický návrh vypracoval Ing. arch. Jaroslav Janek.

Pri rekonštrukcii, s ktorou sa začalo v roku 1995, projektant ponechal na priečelí mestského hostinca znetvorený erb mesta, ktorý tam bol od začiatku 70-tych rokov 20 storočia, kedy sa predstavitelia mesta postarali o jeho deformáciu. Pôvodne bol na budove, postavenej v rokoch 1875-1877, erb mesta z roku 1792.

Stalo sa to tak, že do erbu, ktorý mesto používalo od roku 1792 a do 50-tych rokov 20. storočia, bol vkomponovaný medzi levy – nosiče erbu – najstarší zachovaný stredoveký erb mesta z roku 1596. K tomu ešte pod erb umiestnili názov Revúca.

Majiteľ objektu mal snahu pri rekonštrukcii budovy o uchovanie erbu z roku 1792, ale Národné pamiatkové a krajinné centrum Bratislava, Slovenský ústav pamiatok a krajiny, Regionálne stredisko Rožňava sa k záchrane erbu ako súčasti tejto kultúrnej pamiatky vyjadrilo listom adresovaným Okresnému úradu v Revúcej, takto: „Z hľadiska pôvodnosti doporučujeme ponechať terajšie tvarové a farebné riešenie štítu zodpovedajúce pôvodnému symbolu mesta Revúca“. Odpoveď je nekvalifikovaná, lebo takýto erb Revúca nikdy nemala. Nosičom erbu z roku 1596 je sv. Quirin a nosičmi erbu z roku 1792 sú levy. Akákoľvek kombinácia stredového erbu s nosičmi patriacimi novotvaru je v heraldike neprípustná.

28.5.2003

Po prvýkrát v dejinách mesta navštívil Revúcu veľvyslanec USA, ktorým bol Ronald Weiser.

18.10.2005

Mesto Revúca, Slovenský národný bibliografický ústav Slovenskej národnej knižnice v Martine, Evanjelický a. v. Cirkevný zbor v Revúcej a Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej organizovali regionálnu spomienku venovanú Pavlovi Emanuelovi Dobšinskému pri príležitosti 120. výročia jeho úmrtia. Na historickej budove evanjelickej fary – zborovom dome – odhalili primátor mesta Ing. Jaroslav Gočaltovský a administrátorka gemerského seniorátu Mgr. Darina Basariková pamätnú tabuľu z tmavého mramoru s portrétom P. E. Dobšinského so zlatým textom: V REVÚCKOM EV. A. V. CIRKEVNOM ZBORE V ROKOCH 1850-1852 PÔSOBIL AKO KAPLÁN PAVOL EMANUEL DOBŠINSKÝ, EVANJELICKÝ KŇAZ, FOLKLORISTA, REDAKTOR, BÁSNIK, PREKLADATEĽ, UČITEĽ A DIVADELNÍK. VĎAČNÍ REVÚČANIA, 2005.

17.1. - 31.1.2006

Dlhotrvajúce silné mrazy spôsobili namŕzanie vody na vodnom toku Zdychava tak, že sa zdvihla hladina až na 130 cm a hrozilo vybreženie riečky na Tomášikovej a Železničnej ulici. Preto bol vyhlásený 3. stupeň povodňovej aktivity. Tým, že mechanizmami drvili a vyberali z koryta ľad, sa situácia zlepšila natoľko, že pohotovostný stupeň bol odvolaný.

5.7.2012

Požiar historickej budovy mestského hostinca (Kohút), ktorý zlikvidoval takmer celú strechu. Hasičom sa plamene nepodarilo úplne skrotiť ani po piatich hodinách. Na mieste zasahovalo 32 hasičov a 14 kusov techniky. Hasičom ohlásili požiar krátko pred 13:00 hodinou na tiesňovú linku. Hasičská jednotka z Revúcej však mohla už len skonštatovať, že požiar je v rozsiahlom štádiu, preto okamžite požiadali o posily. Na mieste zasahovali hasiči z piatich staníc, no požiar sa podarilo zlikvidovať až v skorých ranných hodinách.

13. – 16. september 2012

Pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča sa v Revúcej 13. až 16. septembra 2012 uskutočnili celonárodné oslavy 150. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Na oslavách s Mestom Revúca spolupracovali Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku, Matica slovenská v Martine, Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej a Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej.

Október 2013 – jún 2014

V priebehu deviatich mesiacov prebehla rekonštrukcia a modernizácia Mestského domu kultúry v Revúcej, na ktorú bola poskytnutá dotácia z Úradu vlády Slovenskej republiky vo výške 100 000 eur.

Máj – december 2015

V máji 2015 Mestské kultúrne stredisko v Revúcej podalo žiadosť o poskytnutie dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu na projekt digitalizácie kina. Samotná digitalizácia kina sa uskutočnila v decembri 2015 s finančnou podporou fondu v sume 28 000 € a spolufinancovania Mesta Revúca v sume 55 256 €. Slávnostné otvorenie a odštartovanie Kina Klub Revúca sa konalo 11. februára 2016 o 19:30 českou komédiou „Padesátka“.

24. september 2015

Pod záštitou Martina Glváča Mesto Revúca v spolupráci s Oblastnou organizáciou SZPB Rožňava, Základnou organizáciou SZPB generála Viesta Revúca, Klubom generálov SR zorganizovalo spomienkovú slávnosť venovanú 125. výročiu narodenia revúckeho rodáka armádneho generála Rudolfa Viesta spojenú s odbornou konferenciou Armádny generál Rudolf Viest Známy – neznámy. Súčasťou slávnosti bola výstava s názvom Armádny generál Rudolf Viest vo výstavnej sieni Mestského domu kultúry v Revúcej.

7. júl 2016

Mesto Revúca a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov Základná organizácia generála Viesta Revúca usporiadali spomienkové podujatie venované 70. výročiu úmrtia povstaleckého básnika a rodáka Jána Brocku. Pri tejto príležitosti bola na jeho rodnom dome odhalená pamätná tabuľa Jána Brocku.

29. júl 2016

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal v piatok 29. júla 2016 v súvislosti so silnými búrkami spojenými s krúpami pre okres Revúca III. výstražný stupeň. Počas intenzívnych búrok padali aj krúpy s priemerom dva centimetre. Po prudkom prívalovom daždi bolo zatopených 25 ulíc, pričom voda neušetrila ani budovu Prvého slovenského gymnázia.

13. september 2016

V utorok 13. septembra 2016 sa v Revúcej uskutočnilo výjazdové rokovanie vlády SR, ktorého  hlavným programom schôdze bolo schválenie Akčného plánu rozvoja okresu Revúca. Cieľom akčného plánu je znížiť mieru nezamestnanosti v okrese Revúca podporou vytvorenia 1 100 pracovných miest do roku 2020. 

19. – 20. október 2016

LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Revúca a Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene zorganizovali spomienkové podujatie venované 220. výročiu narodenia Ľudovíta Greinera a vyhlásili významné lesnícke miesta Pamätníky Ľudovíta Greinera.

22. marec 2017

Dňa 22. marca 2017 sa v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej konal 20. ročník regionálnej súťažnej prehliadky detských divadelných súborov Detská divadelná Revúca, ktorej súčasťou bola aj detská výtvarná súťaž Divadlo očami detí. Postup na krajskú prehliadku detských divadiel získal divadelný súbor PORTÁL pri ZŠ J. A. Komenského s predstavením Šťastný škriatok a divadelný súbor Zauško z Rimavskej Soboty s predstavením Paddingtonove dobrodružstvá.

10. máj 2017

Mesto Revúca so SZPB Základnou organizáciou generála Viesta Revúca zorganizovali spomienkovú slávnosť venovanú 72. výročiu Dňa víťazstva nad fašizmom, spojenú s odovzdaním prsti zeme z mesta Flossenburg – miesta popravy revúckeho rodáka, armádneho generála Rudolfa Viesta.

16. jún 2017

Mesto Revúca a Mesto Litovel na základe spoločného rozhodnutia podpisom potvrdili pokračovanie Dohody o spolupráci pri príležitosti 50. výročia jej prvého podpísania. Predstaviteľom Mesta Litovel Ing. Zdeňkovi Potužákovi, starostovi Mesta Litovel a Ing. Radovanovi Vašíčkovi, tajomníkovi Mestského úradu Litovel boli udelené ocenenia za slovensko-českú partnerskú spoluprácu, udržiavanie a utužovanie veľmi blízkych družobných vzťahov našich miest. 

16. jún 2017

Pri príležitosti 21. ročníka Dni mesta Revúca si mesto pripomenulo 660. výročie prvej písomnej zmienky. Pozvanie na akciu prijali aj predstavitelia družobných miest z Chorvátska, Maďarska a Poľska, ktorým pani primátorka udelila ďakovný list za partnerskú spoluprácu, udržiavanie a utužovanie vzájomných družobných vzťahov. 

September – november 2016

Mesto Revúca zabezpečilo zrekonštruovanie umelej ľadovej plochy (UĽP). Predmetom stavby bola rekonštrukcia UĽP, technológie strojovne a kanálu s potrubnými rozvodmi. Na realizáciu zámeru bol poskytnutý regionálny príspevok zo štátneho rozpočtu SR v sume 147 000 € v súlade s Akčným plánom rozvoja okresu Revúca. Za pomerne krátke obdobie (5. január 2017 – 5. marec 2017) UĽP navštívilo 3 082 priaznivcov korčuľovania.

11. – 16. september 2017

Mesto Revúca si formou celonárodných osláv pripomenulo 155. výročie založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Pripomenutie tohto významného výročia začalo konferenciou, ktorá sa konala v pondelok 11. septembra 2017 v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Príspevky boli prednesené v okruhu témy Pedagogické pokusy v druhej polovici 19. storočia. V stredu 13. septembra celonárodné oslavy vyvrcholili slávnostnými službami božími v evanjelickom a. v. kostole v Revúcej a otvorením divadelného festivalu Slovenské kortyny 2017 s divadelným predstavením Národný cintorín 1.-2.časť. Dňa 14. septembra sa konala prednáška Mgr. Jany Pácalovej, PhD. z Ústavu slovenskej literatúry SAV na tému Oprašovanie pokladov (Codexy revúcke). Dňa 16. septembra organizovalo Gymnázium Martina Kukučína stretnutie absolventov školy.

14. november 2017

Primátorka mesta Revúca Eva Cireňová podpísala s primátorom mesta Satka Aleksandrom Anatoľjevičom Glazkovom Zmluvu o partnerstve. Podpis zmluvy prebehol počas oficiálnej návštevy predsedu NR SR Andreja Danka na pôde Štátnej dumy Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie za prítomnosti predsedníčky Rady federácie Valentiny Matvijenko.

Január – december 2017

Celý rok 2017 sa niesol v duchu 50. výročia podpísania Dohody o spolupráci a teda 50 rokov udržiavania a utužovania veľmi úzkych družobných vzťahov mesta Revúca a mesta Litovel. Oslavy výročia boli zahájené v sobotu 14. januára 2017 na Gemerskom plese v Mestskom dome kultúry v Revúcej.

Zdroj:

Dubovský, D. Pamätnica mesta Revúca. Revúca: Mestské kultúrne stredisko, 2007

Dubovský, D. Album Revúcej. Revúca: Mesto Revúca, 2014

 


 


TitulkaMestoObčan/PodnikateľTuristické informačné centrumEnglish
Úvodná stránka